Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
O tohto autora som už párkrát zavadil pri prezeraní noviniek z českej fantasy scény, ale zatiaľ som od neho nič skutočne nečítal. Vzhľadom ku sklamaniam, ktoré mi pravidelne pripravovala úroveň niektorých slovenských fantasy poviedok, som bol ostražitý. Na druhú stranu taký Fabian ma románmi Invocatio Elementalium a Pestis Draconum pomerne príjemne prekvapil, takže nebol dôvod neskúsiť, odložiť sa kniha dá vždy.
Už je to istý čas, čo som si vychutnal Pamukovu Čiernu knihu. Tentoraz som naďabil na novší román, z roku 2002, ktorý v preklade Petra Kučeru vyšiel vo vydavateľstve Argo v roku 2009, čiže na moje čitateľské pomery ide o slušnú novinku. Vraj Sneh... no, ľahké ako sneh to rozhodne nebolo, skôr to bola poriadna literárna metelica.
Pokračovanie Mocipánovho služobníka. Toho som opustil v momente, keď sa sám rozhodol opustiť Venezuelu, kde mu šťastie nekvitlo, a odchádza do najmerickejšej Ameriky, teda presne povedané odlieta do Spojených štátov amerických. Nakrátko, ale oficiálne.
Asi pred mesiacom som v rádiu počul o inej knihe Kena Folletta. Vraj je vynikajúca, bla, bla, skôr reklama než nezávislá recenzia. Napriek tomu som si povedal, že si teda skúsim od Folletta niečo prečítať, najlepšie presne tú knihu, ktorú spomínali.
Vďaka blogu presne viem, kedy som túto knihu nemeckého spisovateľa Markusa Heitza kúpil. Bolo to 4.júla 2006, teda temer pred piatimi rokmi, pri príležitosti krstu tretej časti trilógie s názvom Pomsta trpaslíkov. A prečo o nej teraz idem písať? Lebo som si ju konečne prečítal!
Vraj kniha napísaná bez ostychu a bez pardonu. Aspoň na obálke sa to píše. Ale pravdu povediac neviem, čo malo byť dôvodom ostychu a predmetom pardonovania. Čítal som i knihy značne opĺzlejšie.
Samozrejme som už dlho vedel, že V tieni mafie je všeobecne čitateľná knižka. Ale akosi to tak vychádza, že väčšinou nečítam knihy hneď, ako sú čerstvými novinkami. Takže nečudo, že som Tieň nečítal pred rokom, keď vyšiel. Vlastne sa dá povedať, že som sa poponáhľal a čítal som ho "len" s ročným oneskorením.
Ani neviem, ako som sa dostal ku knihe takéhoto štýlu. Vlastne viem, už som od otca a synov Amisovcov čo-to čítal a bola to vcelku švanda. Ale Druhé letadlo rozhodne švanda nebola a to ani omylom. Ide totiž o zbierku esejí (a dvoch poviedok) o terorizme, islamizme a vojne proti teroru. A to je poriadne drsná téma.
Osoby z ženských blogískov mimo SME majú novú zábavku, ktorá sa celá točí okolo literatúry. Začalo to asi tu. Čo, kde, kedy a ako čítate... bla bla. Tomu poviem obsiahly dotazník. 55 otázok a niektoré dokonca originálne, aspoň čo ja viem (a keďže viem, že nič neviem, tak som sa zamotal). Aj ja ako starý corgoň mužského pohlavia som si dovolil to vyplniť.
I keď titulok môže trochu pliesť, nie je mojou vinou, že český spisovateľ Ondřej Neff vydal v roku 1997 knihu s týmto názvom. A aby som bol (temer) úplne z obliga, podotýkam, že som ponechal titulok s typickou českou hláskou ů a že nebudem rozoberať svetonázor ani svoj, ani Neffov, ale svoje dojmy z jeho knihy.
Zhodou okolností tento článok nie je prvý na blogu s týmto názvom. Presne tak isto nazvala svoj článok Milena Veresová. Náhoda, skutočne len zhoda okolností?
Letisko rozhodne nie je prvou knihou, ktorú som od Haileyho čítal, iba poslednou. Vlastne ostatnou. Ešte je pár tých, ktoré sa ku mne nedostali. Zatiaľ som sa musel uspokojiť so šesticou Kolesá, Hotel, Liek, Peniaze, Preťaženie a Detektív.
Čo iné by mal človek čítať okolo Valentína? Požičal som si ho v knižnici už predminule a keď som si naposledy predlžoval výpožičku, mladík za pultom zjavne zaváhal. Dokonca sa mi priznal, že nechápe, prečo majú slovník medzi beletriou. Kniha samozrejme ležala u mňa doma, takže nemohol z názvu tušiť.
Péter Esterházy. Donedávna som toto meno registroval len tak okrajovo, že áno, Maďari majú takého spisovateľa s aristokratickým menom. Spomínam si, že som v kníhkupectve raz vzal do ruky jeho možno najznámejšiu knihu, Harmonia Caelestis, a skúsil som zo tri úryvky. Nezaujala ma. Ale nie o Harmonii chcem dnes v prvom rade. Knihou, ktorú podľa mňa charakterizuje nadpis, je Esterházyho Opravené vydanie.
Spoločnosť priateľov klasických kníh Bratislava potešila všetkých milovníkov kvalitnej literatúry vydaním tohto sviežeho dielka. Pravda, je tomu už 61 rokov, ale čas nič neubral na kvalite opisov hrdinskosti ruských osvetových pracovníkov, ktorí čukotským lovcom priniesli nielen civilizáciu, ale aj všetky nekonečné radosti sovietskeho života.
Brian Herbert a Kevin J. Anderson to dokázali. Pokiaľ neviete, čo dokázali, veľmi rád vám to prezradím. Začnem hneď tým, že Brian Herbert je synom Franka Herberta, skvelého autora skvelého románu Duna (zaradený medzi mojich "vtedy naj 10 románov"), ktorý sa stal neskôr jedným zo šietich románov z cyklu Duna. Keď Frank zomrel, jeho syn spojil sily s Kevinom Andersonom a spolu napísali mnoho ďalších dielov seriálu, zväčša sa odohrávajúcich v časoch pred Dunou.
Je. Videl som to na vlastné oči a neprajem vám ju. Ostatných jedenásť poviedok zo zbierky Johna Morressyho Kletba von Krumpelsteinů a jiné hrůzy je zhodou okolností podľa mňa lepších ako titulná. Konkrétnejšie...
... dve knihy, ktoré som si pred mesiacom požičal v knižnici. (Presne takáto prvá veta článku tu už raz bola.) Kevin J. Anderson: Ocelový roj Clifford D. Simak: Rezervácia trpaslíkov
Túto knihu som si vychutnal. Dlho som sa na ňu tešil, lebo som o nej už dávno veľa počul. Väčšinou dobrého, i keď sa našli i negatívne názory. Každopádne na ňu malo názor mnoho ľudí.
Nebol som na Bibliotéke a tak mi akosi ušlo, že už boli vyhlásené výsledky Ceny Fantázie 2010. Keďže som sa súťaži venoval tentoraz dôkladnejšie ako po minulé roky –nie, neposlal som svoju poviedku, až tak veľmi zasa nie, len som hodnotil - celkom ma zaujímalo, že ako to dopadne. Dopadlo to zle. Vyhrala poviedka v najlepšom prípade tretia, Straňákova Čierna odroda. Takéto verejné hlasovania sú často nanič.
