Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
V tejto knihe sa stretli dve oblasti, ktorým sa pri čítaní v poslednej dobe venujem pomerne často. Súčasná slovenská tvorba a fantasy. Nie je to zďaleka prvý môj zážitok z tohto prieniku, najvýraznejším bolo doteraz Invocatio Elementalium.
Cítite sa zle? Ste smutní? Máte depresiu? Pôsobia na vás smutné knihy nedobre? Tak to si Kompaníkovej knihu určite neotvorte. Jedine v prípade, že vás čítanie o smútku druhých upokojuje - že váš problém je v podstate nič v porovnaní s koncentrovaným smútkom tlačiarenskej černe.
Zelazny patrí k tomu lepšiemu, na čo som v oblasti fantasy natrafil. Nehovorím len o knihách z amberského cyklu, o ktorých som v blogu písal (príslušné odkazy v prehľadnom zozname), ale i o knihe s mierne švihnutým názvom Přines mi hlavu Čarovného prince, ktorú Zelazny napísal s nejakým kamošom.
Predstavte si spoločnosť budúcnosti, v ktorej má každý právo na život a od štátu dostáva všetky základné prostriedky. Spoločnosť, v ktorej len najschopnejší môžu - a musia - pracovať.
Poniektorí moji známi vedia, že som miernym japanofilom. Prejavuje sa to najmä mojím záujmom o sumó, ktoré sledujem už viac ako päťročnicu, ale v súvislosti s tým som pochytil aj iné aspekty japonskej spoločnosti. Zhodou okolností som v posledných dňoch naďabil na dve veľmi dobré knižky, ktoré spracúvajú podobnú látku: západný človek ako zamestnanec japonskej firmy. Amélie Nothomb: V ohromení a strachu Niall Murtagh: Modrooký zaměstnanec japonské firmy
Koľko trpiacich stredoškolákov by to najradšej urobilo najmä v období maturít? Náš národný bard je vraj najčítanejším slovenským spisovateľom, podľa akejsi ankety. Súhlasím so spisovateľkou Janou Juráňovou, podľa ktorej je to nezmysel. A na rozdiel od mnohých iných mala aj guráž na to kopnutie, prostredníctvom svojej knihy Žila som s Hviezdoslavom.
Ľudia z môjho okolia vedia, že veľa čítam. Podaktorí sa ma občas pýtajú, čo si majú prečítať. Pokiaľ poznám ich vkus, obľúbené žánre a podobne, snažím sa poradiť. Pokiaľ nie, snažím sa zistiť ich preferencie. Ale veľakrát ani to nepomáha alebo nie je čas. Tak čo s tým?
... dve knihy, ktoré som si pred mesiacom požičal v knižnici. Lepšie než priemer. Kevin J. Anderson: Roztroušená slunce Márius Kopcsay: Mystifikátor
... dve knihy, ktoré sa mi podarilo v poslednej dobe prečítať. Aj v poslednej dobe som čítal všeličo lepšie, ale nebola to úplná katastrofa, aspoň som to dočítal. Peter Krištúfek: Šepkár Kirsten J. Bishopová: Vryté město
Nikdy som nič od Nižnánskeho nečítal. Vyhýbal som sa dokonca aj slovenskému bestselleru, Čachtickej pani. Pri jednej návšteve svokrovcov som však náhodne siahol do knižnice a vytiahol... áno, Choleru.
Dobrý profesný román nemôže byť zlý. Niečo také som si vravel, keď som hltal jeden Haileyho román za druhým. Liek, Kolesá, Večerné správy alebo Peniaze. Ale Arthur Hailey nebol jediný, kto písal profesné romány, ako im zvyknem hovoriť.
Učitelia na začiatku semestra dávajú žiakom zoznam povinnej/odporúčanej literatúry, ktorú je kvôli výuke/zápočtu/skúške nutné/potrebné/vhodné prečítať/rozobrať/nabifliť.
Polička s knihami prečítanými, rozčítanými a plánovanými mi nejak začala pretekať. Je načase si v tom urobiť poriadok.
Bola to zhoda náhod. Jednu som si požičal v knižnici, keď sa mi nepodarilo nájsť inú, ktorú som hľadal. Druhú som vytiahol z knižnice mojej milej. Eduard Petiška: Staré grécke báje a povesti Vojtech Zamarovský: Bohovia a hrdinovia antických bájí Ohó... nie, tieto dve knihy som si teraz nelúskal. Ale keby som ich nebol býval čítaval ako žiak, nasledovné dve knihy by sa mi čítali ťažšie. To sú ony: William Golding: Dvojí jazyk Marie Phillipsová: Když bohové dělají průsery
V poslednej dobe som mal vcelku šťastnú ruku pri výbere kníh na čítanie. Nazbieralo sa mi ich na stole na popísanie viac, než dnes zvládnem. Úprimne povedané, radšej chválim, než haním. A dnes to vezmeme postupne od dobrého k špičkovému. Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi Mike Resnick: Dobrodružství Irwin Shaw: Chlieb po vodách C. Northcote Parkinson: Parkinsonov zákon čiže honba za kariérou
Moje prvé spomienky na túto knižku sú veľmi starého dáta. Nie, nečítal som ju ako násťročný. Len sa vtedy niekedy objavila u nás doma v knižnici. Ani neviem, či v rodičovskej alebo priamo mojej, vlastne neviem dokonca ani to, čia tá kniha presne je. Na čo si však spomínam veľmi presne, to bolo uchvátenie názvom.
Dnes sme žánrovo v akomsi dadizme, v modernej parodickej sci-fi a v klasickom ponurom románe. Najmä posledný kúsok ma nadchol. Boris Vian: Mravenci Robert Rankin: Armageddon jako muzikál Franz Kafka: Zámok
Z každého rožku trošku. Zbierka textov z periodík jedného človeka, román pre ženy (teda asi) a zborník sci-fi súťaže. Nečakajte žiadne veľké pochvaly. Michal Hvorecký: Pastiersky list Irena Obermannová: Deník šílené milenky Fantázia 2007
Už som minule písal o prvom diele ságy od Kevina Andresona. Našťastie v knižnici mali aj ďalšie dva diely, Hvězdné moře* a Bouři na obzoru*.
Pri poslednej návšteve knižnice som si v sci-fi polici povšimol sériu kníh od autora, ktorý ma oslovil. Anderson spolu so synom Franka Herberta napísal sériu predohier k Dune. I keď nedosahujú hĺbku Duny a jej "pravých" pokračovaní, je fascinujúce, ako dobre všetko zapadlo do dielov napísaných oveľa skôr.
