Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Už dávnejšie mi kamarátka mojej milej nechala na prečítanie túto knižku od rakúskej laureátky Nobelovej ceny (dostala ju v roku 2004). Keďže ju vydal Aspekt a o zameraní Jelinekovej tvorby som už čo-to počul a čítal, bol som zvedavý a nesmelý zároveň.
Pred časom som si celkom pochvaľoval inú knižku tej istej autorky, Nech to zostane v rodine*. Keďže Anete Čižmárikovej sa Vražda páčila, pri poslednej návšteve knižnice som neváhal, akonáhle som ju zočil v polici s čerstvými prírastkami.
Minule som sa zabával so Zoščenkom, dnes pre zmenu niečo vážnejšie od iného autora, ktorý tiež pohol žlčou pohlavárov počas socíku. Je to ešte zvláštnejšie, keď si človek uvedomí, že Reportáže prvý raz vyšli v straníckom vydavateľstve v roku 1963. Uvoľnenie pokračovalo do roku 1968 a potom šmyk.
Kto má rád suchý humor, satiru, iróniu, paródiu, trpký smiech cez slzy, všetko toto môže nájsť v tvorbe Michaila Zoščenka. Ak dotyčný milovník humoru navyše zažil socík, nemôže urobiť chybu, ak sa začíta do Kolotoča*.
Túto knihu som začal čítať dvakrát. Na prvú šupu som ju po pár stranách odložil, nezaujala. Na druhú šupu som ju neodložil, kým som ju nedočítal. Možno za to mohlo postavenie hviezd, hehe. možno pomalý rozbeh knihy. Ale (zjavne) neľutujem, že som ju vzal do ruky i po druhý raz.
Dlho som hľadal jednu charakteristiku, jedno adjektívum, ktorým by som popísal obsah knihy. Nakoniec som sa rozhodol pre slovo "domýšľaniaplná". Postavy myslia na všeličo a dosť si domýšľajú. Väčšinou sa veľmi mýlia. Sú zaslepené svojím videním sveta.
Minulý týždeň som strávil mnoho príjemných chvíľ s knihou Stephena Kinga. Tentoraz nešlo o žiaden z jeho príslovečných hororov (onehdy som z nich vychváli napríklad Tretie oko). Majster čierneho pera sa tentoraz podujal poradiť ako na to nádejným spisovateľom.
Cestou tam som ju kúpil, tam a cestou späť som prečítal väčšinu a po návrate domov som zistil, ako veľmi je táto knižka aktuálna. Keď sa k tomu priráta pútavý príbeh a poučenie o veciach, ktoré som doteraz nepoznal, môžem konštatovať, že na dovolenku to bola dobrá voľba.
Na rozdiel od takých Dicka Francisa, Eda McBaina alebo E. S. Gardnera som si k Agathe Christie nikdy nenašiel cestu. Teda doteraz.
Pri mojej poslednej návšteve v knižnici mi padla do oka kniha s latinsky znejúcim titulom. Na obálke má okrem neho mužskú hlavu s indickou bodkou na čele a meno autora: Dušan D. Fabian. Znelo mi povedomo zo sci-fi kruhov, nuž otvoril som ju náhodne na x-tej strane a začítal sa:
Na rozdiel od minulého zápisu, tentoraz som so všetkými knižkami spokojný nebol a dokonca som výnimočne jednu nedočítal. Ďalšie dve, hm, ušli: Pavao Pavličić: Zlatá ruža - Prístroj na hmlu - Umelý orol Michal Viewegh: Andělé všedního dne Frank Herbert: Vyslanci do prázdna
Tentoraz som mal pri výbere materálu na ľahké čítanie veľmi šťastnú ruku. Všetky tri nasledovné knižky ma zaujali: Vladimir Vasiljev, Sergej Lukjaněnko: Denní hlídka J.K.Rowlingová: Harry Potter a Polovičný Princ Dorota Masłowska: Sneh a krv
Je to už strašne dávno, čo som hltal jednu haileyovku za druhou. Kolesá, Liek, Hotel, Peniaze, Preťaženie... Aj som dúfal, že niekedy ešte na nejakú ďalšiu narazím, aj som mal v pamäti scénku, v ktorej si z románov haileyovského typu niekto uťahoval v štýle "ešte vyšli Putyka, Krematórium a Cintorín", alebo tak nejak. Nechal som tomu voľný priebeh, že čas ukáže.
Tesne pred dovolenkou som si v knižnici požičal trochu viac kníh ako obyčajne. Predsa len také dva týždne relaxu umožňujú prečítať viac, navyše aj moja milá si chcela niečo prelúskať. Stalo sa a zajtra odovzdávam dohromady štyri knihy: Henry James: Portrét dámy E. S. Gardner: Perry Mason 2 Táňa Keleová-Vasiľková: Mama pre Veroniku Jenö Rejtö: Plavovlasý cyklón
Keby som najskôr uviedol knihy, ktoré som od Dicka Francisa čítal a potom o nich písal do blogu bez nejakého časového údaja, pravdepodobne by sa našiel niekto, kto by mi šplechol do tváre obvinenie zo zaujatosti, čítania samej podpriemernej komercie alebo z niečoho podobného. Trochu inak to vyznie, keď napíšem, že za 38 mesiacov je toto piata a zároveň mám za sebou celú svoju rubriku Knihy.
Nie teda, že by všetky práve vyšli. Práve naopak, sú to staršie kusy. Rôzne. Konkrétne: Italo Calvino: Keď cestujúci jednej zimnej noci... Poviedka '02 J. K. Rowlingová: Harry Potter a Fénixov rád Charles Bukowski: Poštovní úřad Marian Keyes: The Other Side of the Story Aké sú moje dojmy z nich?
Tááák... pustil som si Johanna Sebastiana a idem spomínať. Spomínať na to, čo ma zaujalo v knihe, ktorú mi už dávno znalci odporúčali a od svokrovcov som ju dostal pod stromček. Po prečítaní som ju odložil, že do blogu napíšem až neskôr.
Predstavte si nasledovnú situáciu. V Bosne a Hercegovine sa skončila vojna. Do krajiny vtrhli medzinárodné organizácie pomáhajúce s obnovou. Financovanie je zabezpečené zo zdrojov zvonku. Nejde o to pomôcť čo najviac, ale čo najviac si uchmatnúť pre seba. Do jedného ofisu prichádza snobský Angličan, ktorého prezývka dala meno celej knihe. Čo je to za akého, čo a ako sa o ňom dozvieme?
V prípade tejto útlej knižky patrí aj SME vďaka za to, že som sa k nej dostal. Nie, nezískal som ju ako cenu za výlúskanie krížovky, ani mi ju nedali s polovičnou zľavou z výpredaja. Pravda je taká, že v roku 2004 ju zaradili do svojej Svetovej knižnice pod č. 3. A knižnice nakupovali - aspoň tá moja.
Od Johna Irvinga som zatiaľ nič nečítal. V čase zverejnenia môjho výberu desiatich dobrých románov sa viacerí všelikde o ňom vyjadrovali pochvalne, najmä o Svete podľa Garpa. Pri jednom z nájazdov na knižnicu mi do oka padol jeho iný román Čtvrtá ruka.
