Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
I keď meno z titulku evokuje vo väčšine populácie politický kontext, v prípade knihy Skok a kuk ide o beletriu, i keď v niektorých prípadoch dosť politickú. Každopádne táto zbierka poviedok ma od začiatku zaujala tak, že som tento zápis začal písať ešte pred dočítaním. To preto, aby som radšej na nič podstatné nezabudol.
A viete čo? Bol som tam najstarší, teda aspoň som nikoho staršieho nezahliadol. Ako je toto možné, veď ešte nemám 40 rokov?! Už som prekročil nejakú tajnú hranicu, keď je na podobné akcie zakázané chodiť? Prečo ma nikto neinformoval? Ale viete čo? Som rád, že som to porušil. Z dôvodov očakávaných, aj neočakávaných.
Číslo štyri zo série o Gedovi je veľmi iné. Feministky by plesali (a možno aj plesali, keď kniha vyšla). Diel prvý (Čarodej Zememorí) a tretí (Najvzdialenejšie pobrežie) sa sústreďujú na mužský element, samotného Geda, prípadne jeho kumpánov, a číslo dva (Hrobky Atuanu) sa venuje najmä rituálom súvisiacim s uctievaním bohov. Inakosť štvrtého dielu spočíva v tom, že sa pokúša o hľadanie ženskej úlohy v dominantne mužskom svete (a nemá nič vôbec nič spoločné s inakosťou, o ktorej sa dnes toľko rozpráva).
... obzvlášť teraz na jeseň za dlhých večerov môže spraviť dobrú šachovú úlohu. A keď hovorím o lastovičke, myslím to vážne. Už nespočetnekrát som v blogu spomínal Albumy FIDE. Tieto špičkové svetové výbery šachových úloh sú skutočnou pokladnicou krásnych šachových skladieb. Kedykoľvek niektorý Album otvorím, naďabím na niečo, čo ma zaujme. Dnes večer napríklad veľmi elegantnú šesťťažku s drážďanskou témou a lastovičkou.
Do tretice všetkého dobrého, povedal som si a po výsledkoch riešiteľských a skladateľských súťaží na svetovom kongrese kompozičného šachu v japonskom Kóbe dnes dávam ešte potešiteľné novinky o udelených tituloch ako sú veľmajster (GM) alebo medzinárodný majster (IM), či medzinárodný rozhodca. Niektoré slovenskí a českí kompoziční šachisti zožali, čo celé roky sejú a pestujú.
Priznám sa bez mučenia, že neovládam do detailov mechanizmy súvisiace so zdravotným poistením. Viem, že do systému platím, viem, že keď potrebujem lekársku pomoc, tak ju v nejakej podobe dostanem, plus mínus, zväčša ok. Niekde medzi tým je komplikované súkolie tvorené zdravotnými poisťovňami, poskytovateľmí zdravotnej starostlivosti, lekárňami a rozličnými doplnkami. Podstatné je, že systém môže dať verejnosti starostlivosť nanajvýš v hodnote doňho nasypaných peňazí. A tak nejak cítim, že štát ako správca čohokoľvek dosť zlyháva a súkromná alternatíva býva efektívnejšia, vo väčšine prípadov.
Ako som už spomínal onehdy v jednom krátkom hlásení miestneho rozhlasu (oplatí sa v ňom vypočuť hudbu), augustové diskusie som vôbec nemal pod dohľadom. Dovolenka bola fajn. Okrem toho som sa mohol spoľahnúť na dodávky od svojich dodávateľov, ktorými boli tentoraz Blanka, Martina, Daniel, Martin, Samo, Adriana B., aktak.k, amras, jorge, Kaleid, Miriam B., Miroslav K., Monika A., palidzi a som pizza. Aké témy sa najviac vynímajú pri ohliadnutí sa späť? Jednoznačne vedie olympiáda v Londýne, ďalej veľa šumu bolo okolo Figeľovho doktorátu, zaujalo aj amatérske reštaurovanie fresky Krista a neokrúhle výročie bratskej pomoci v roku 1968. Ale to zďaleka nie je všetko, čo možno nájsť v článku.
Je to o Elze, Rebeke, Ianovi, Elfmanovi, Kalistovi Tanzim, Carlovi Solomonovi a niekoľkých ďalších ľudoch. Konkrétna lokalizácia deja (?) nie je v USA, ani nikde v západnej Európe. To, čo je popísané v knihe, sa odohráva najmä v Bratislave a okolí, v Petržalke, v Starom meste a tak. Je to o tom ako nemusieť veľa robiť a pritom všeličo spraviť, alebo aj nespraviť nič a preflákať celé dni. Fragmenty reálneho aj sureálneho života náhodných známych aj neznámych. Dotyky Petržalky. Ale aj o mnohom inom. Tlačí sa mi do prstov slovo postmoderna, ale keď ja neviem, čo to presne znamená. Asi tak.
Naposledy (v stredu) som písal o výsledkoch dvoch hlavných riešiteľských súťaží na svetovom kongrese kompozičného šachu v japonskom Kóbe. Zároveň som sľúbil nejaké ďalšie informácie, keď sa ku mne dostanú. Tu sú.
V týchto dňoch sa v Japonsku odohrávajú až dve športové udalosti, ktoré ma zaujímajú. Jednak v Tokiu prebieha Aki Basho 2012, veľký turnaj v sumó, v ktorom v najvyššej divízii bojuje český sumista Takanoyama, populárny svojou nezvyčajnou váhou okolo 100 kg a bojovým duchom. Ale nie o tom chcem v prvom rade. Zároveň od minulej soboty 15.9. do budúcej soboty 22.9. prebieha v Kóbe 55. kongres medzinárodnej organizácie kompozičného šachu. Jeho súčasťou sú aj vrcholné riešiteľské súťaže.
Na polici mám jednu kôpku s časopismi a knihami venovanými kompozičnému šachu, ktoré čakajú na to, aby som ich vzal a napísal z nich niečo zaujímavé do blogu. Dnes (14.9.2012) som si zobral do vlaku na dlhšiu cestu niekoľko časopisov a hneď prvý ma zaujal natoľko, že som skoro nezačal písať. V 203. čísle špičkového nemeckého časopisu Die Schwalbe som totiž našiel mimoriadne zaujímavý článok venovaný indickej téme od Hansa Petera Rehma a Stephana Eiserta. A tak som sa začítal...
O dobe prázdninovej sa niekedy hovorí, že uhorková sezóna. Nejako sa mi zdá, že to tento rok prinajmenšom v júli neplatilo. Len si zoberte, koľko nadpriemerne zaujímavých tém sa preberalo, napríklad extrémne teplá, Higgsov bozón, prázdninová činnosť politikov, Tour de France, začiatok olympiády, tápanie verejnosti nad dôvodmi odvolania arcibiskupa Bezáka, Mello v Belize, Pohoda, streľba v Denveri na premiére nového Batmana. A nebol by to diskusný dav, keby k tomu nemal všakovaké poznámky a komentáre nadšucovských rozmerov.
Knihu s takýmto názvom som si nedávno prečítal. Ak sa vám chce, môžete pred otvorením článku trikrát hádať, o čom bola. Možno uhádnete.
Nie som si istý, či som od Petra Jilemnického niekedy niečo čítal. Keď pozerám na zoznam jeho diel, mnohé mi v hlave rezonujú. Niet divu, na hodinách slovenčiny ich do nás hustili...
Úvodná chvíľka hudby. Pozor, pozor, hlásenie miestneho rozhlasu! Predelová chvíľka hudby. Vzhľadom k augustovej dovolenke (dobre bolo, možno budú aj fotky) a ďalšiemu intenzívnemu zaneprázdneniu (rozhodovanie exooddelenia Albumu FIDE 2007-2009) sa vydanie júlového diskusného výberu posúva na prvú polovicu septembra. Augustový výber by mal byť zverejnený už v riadnom termíne, teda do konca septembra. Za vzniknuté problémy sa vám ospravedlňujeme a veríme, že nám zachováte priazeň. Koniec hlásenia. Záverečná chvíľka hudby.
Dnes už mnohí nepamätajú a sám s tým už tiež niekedy mávam problém (najmä preto, že ma len štrajchol, keďže 3/5 svojho života som už prežil po novembri '89). Mnohí dnes dospelí už dokonca nič také nezažili. Takže aká bola práca za socializmu? Ako kde. Niekde sa makalo, niekde sa flákalo. Ale ináč ako dnes.
Že už vám olympiáda lezie ušami, ešte len začala? Že aké pofidérne športy sú olympijské, zatiaľ čo slovenská hádzaná nie je? Že to už môžu na olympiáde aj hrať šach? Môžeme sa sporiť o tom, či je šach športom* (hraný - praktický od istej úrovne podľa mňa áno), ale je isté, že nie je športom olympijským. Nie je, a pokiaľ ma moja pamäť neklame, ani nikdy olympijským športom nebol. Boli pokusy ho dostať do programu olympijských hier, ale tie vyústili len do vytvorenia šachových olympiád. Tieto olympiády môžu toto meno nosiť napriek snahám MOV potierať neautorizované používanie olympijských mien a symbolov, lebo názov šachová olympiáda je tradičný. Momentálne sa konajú pravidelne každé dva roky a už od začiatku sú vlastne otvorenými majstrovstvami sveta družstiev v šachu.
Z európskej úrovne sa v júni pretriasali najmä kríza v eurozóne a majstrovstvá Európy vo futbale. Z domácich špekov bola najväčším kúskom kauza platieb SOZA. Ale okrem nich možno nájsť vo výbere aj niekoľko "vedeckých" diskusií a samozrejme aj pokleslejšie formy zábavy.
Aj keď mojou skladateľskou doménou sú exoúlohy, teda úlohy v ktorých sa na šachovnici pohybujú nezvyklé figúry alebo sa hrá podľa pozmenených pravidiel (prípadne oboje), veľmi rád si pozerám obyčajné úlohy. Nakoniec, to je isto poznať z obsahu mojej šachovej rubriky, keď väčšina zverejnených úloh je ortodoxných a navyše zvyčajne s pochvalným komentárom. Aj dnešný článok bude o dvoch vynikajúcich krátkych úlohách, v ktorých je všetko s kostolným riadom a navyše majú dve veci spoločné: 1. maty ťahom pešiakov, ktorí otvárajú línie za nimi sa schovávajúcich bielych figúr, 2. obe úlohy sa dostali do príslušných Albumov FIDE.
Po čase sú tu opäť predbežné výsledky výberu šachových skladieb do zlatej knihy kompozičného šachu, do Albumu FIDE. Ako obyčajne, je veľký časový posun medzi časom, keď skladateľ niečo zložil (nezriedka ešte pred rokom 2007, keď boli zverejnené prvé skladby z tohto cyklu), a momentom výberu do Albumu či dokonca zverejnením Albumu.* Ale na dlhý čas medzi tvorivým procesom a akýmkoľvek ocenením si ostrieľaní šachoví skladatelia už dávno zvykli. A výber úlohy do Albumu je jedným z najvyšších existujúcich vyznamenaní. Aké oddelenia teda už sú rozhodnuté a ako dopadli? A čo z toho vyplýva?
