Vtedy..
Praha, 3. mája 1985. Československí hokejisti nastupujú na rozhodujúci zápas o titul majstra sveta proti Kanade, v ktorej dresoch sa objavili mená, ktoré privádzali hokejový svet do úžasu ešte nasledujúcich 20 rokov. Larry Murphy, Scott Stevens, Steve Yzerman, Ron Francis ci velky Mario Lemieux. Hrdinovia sú však v bielom drese. Jiří Šejba strieľa hattrick a Jiří Lála poisťuje víťazstvo 5:3 gólom do prázdnej bránky. Ich spoluhráč, kapitán mužstva Dárius Rusnák dvíha nad hlavu trofej pre víťazov. Hala buráca. Praha buráca. Československo buráca.
O rok neskôr sa majstrovstvá sveta konajú v Moskve a Sovietsky zväz svojich súperov nemilosrdne valcuje. Víťazí vo všetkých 10 zápasoch s impozantným skôre 50-15. Sergej Makarov si do štatistík pripisuje 18 bodov, Vladimir Krutov 17. Rok 1986 je doteraz posledným rokom, v ktorom sa podarilo na majstrovstvách sveta v hokeji triumfovať domácim hokejistom. Za 25 rokov sa nenašiel jediný domáci tím. Čo sa to vlastne stalo?
Potom..
Tak na začiatok je potrebné poznamenať, že tých pokusov v skutočnosti nebolo 25. Dvakrát sa totiž turnaja domáci tím vôbec nezúčastnil (Rakúsko 1987 a Švajčiarsko 1990) a v roku 1988 sa turnaj neuskutočnil kvôli olympijským hrám v Calgary. Domáci tím teda trpel, klonil hlavy a smutne tlieskal súperom už 22 krát v rade. Dnes už tejto skutočnosti plynúcej z psychického tlaku a všeobecne prehaných očakávaní hráčov i fanúšikov nikto nepovie inak ako "Prekliatie domáceho ľadu".
Pri zbežnom pohľade do histórie medailistov svetových šampionátov po roku 1986 ako prvá udrie do očí skvelá švédska bilancia na začiatku tejto éry. Na siedmich majstrovstvách sveta medzi rokmi 1986 a 1993 bralo Švédsko 3 zlaté a 3 strieborné medaily. Asi nie je ťažké uhádnuť, kde sa hralo v roku 1989, keď vyšli Švédi jediný krát naprázdno... v Štokholme a Södertälje.
Sklamania..
Švédi zároveň spálili za toto obdobie spolu s Fínmi a Nemcami najviac príležitostí na domáce zlato - 3. Najbolestivejšie to pre nich bolo určite v roku 1995, keď prehrali v Štokholmskom finále so svojim malým fínskym bratom, ktorého dokonca viedol švédsky tréner Curt Lindström. Fínsku sa tak podarila odveta za švédske zlato z fínskeho ľadu v roku 1991, ktoré Fíni niesli ako národnú potupu. V sieni slávy fínskeho hokeja v Tampere je doteraz toto víťazstvo ústrednou a jedinou témou. Strieborná olympijská mediaila z Turína 2006 doslova leží iba pohodená v kúte. Ako by ju aj mohli oslavovať, veď poslednom zápase ich porazilo Švédsko..
Fíni sú ale zdá sa najväčší experti na prehry v zápasoch, kde je na nich vyvinutý čo i len najmenší psychický tlak. Od roku 1992 sa dostali do finále majstrovstiev sveta až 7 krát. 6 krát však prehrali. Zároveň nezískali medailu ani na jednom z troch domácich šampionátov. V pamäti utkvelo najmä štvrťfinále z roku 2003, keď Fínsko v Hartwall Arene v Helsinkách viedlo v súboji so Švédkom v 27. minúte zápasu už 5:1, aby napokon prehralo 5:6.
Debakle..
Skutočne obrovské výsledkové sklamania však na domácich majstrovstvách sveta prischli Rusku a Slovensku. Rusi v Ľadovom paláci v Petrohrade roku 2000 porazili v úvodnom zápase Francúzsko 8:1 aj vďaka hviezdam ako Pavel Bure, Alexej Jašin či Sergej Gončar a v kuloároch sa začali ozývať hlasy o tom, že na tomto turnaji sa bude hrať už iba o striebornú medailu. Nasledovali však 4 prehry, postupne s USA, Švajčiarskom, Lotyšskom a Bieloruskom a neúspech už nezachránilo ani víťazstvo v poslednom zápase so Švédskom. História sa po 11 rokoch zopakovala a v Bratislave si to odskákalo Slovensko. Rovnaký scenár zosnovaný z víťazstva v prvom zápase, po ktorom nasledovali 4 prehry a víťazstvo v poslednom zápase, v ktorom už o nič nešlo mal však odlišný koniec. Po záverečnom zápase totiž domáci fanúšikovia namiesto piskotu tlieskali. Vybuchli aj Lotyši v roku 2006, keď po heroickom výkone v prvom zápase a remíze 1:1 s Českom dostali najprv 0:5 od Fínska a neskôr dokonca 0:11 od Kanady. Je však pravdou, že od Lotyšska sa predsa len medaila nečakala.
Neúspech na domácich majstrovstvách môže mať však aj inú tvár a tú dokonale prezentujú Rakúšania. Po roku 1986 organizovali 3 turnaje najvyššej hokejovej kategórie. Ako už bolo spomenuté, v roku 1987 sa Rakúsko turnaja vôbec nezúčastnilo, a v zrkadle nasledujúcich rokov by bolo možné povedať, že to bolo pre Rakúsko len dobre. Počas ďalších dvoch rakúskych šampionátov totiž domáci tím vyhral jediné stretnutie a v oboch prípadoch z najvyššej kategórie vypadol.
Zhasnuté nádeje..
Zaujímavý je aj faktor "skorodomáceho". V súčasnosti v najvyššej kategórii neexistuje jediné mužstvo, ktoré by v nej nemalo aspoň jedného svojho geografického suseda. A hoci počet tímov bol v minulosti menší ako súčasných 16 a nemuselo tomu teda tak byť vždy, úspešnosť, alebo skôr neúspešnosť "skorodomácich" tímov je tiež povšimnutiahodná. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji totiž okrem domácich tímov až na 2 výnimky nevyhrávajú ani tímy geografických susedov! Tou prvou je spomínaná švédsko-fínska "výmena" z rokov 1991 a 1995, tou druhou priam neuveriteľná bilancia Českej republiky. Od viedenských majstrovstiev v roku 1996 sa uskutočnili 4 šampionáty u českých susedov, po 2 v Nemecku a Rakúsku, a Česko na nich získalo 4 zlaté medaily! Na domácich majstrovstvách v Prahe a Ostrave v roku 2004 však Česko zlyhalo po 6 víťazstvách v štvrťfinálovom nájazdovom rozstrele proti USA, ktorého hrdinom sa stal neznámy Andy Roach. Tento hráč potom o pár dní neskôr zložil v nájazdoch v zápase o bronz aj Slovensko.
Najbližšie k triumfu na domácich hokejových majstrovstvách sveta po roku 1986 mala Kanada, počas historicky prvého šampionátu mimo európskeho kontinentu v mestách Quebec a Halifax v roku 2008. Jej sen sa skončil až v predĺžení finálového stretnutia, keď po kontroverznom vylúčení Ricka Nasha za vyhodenie puku rozhodol v presilovke rus Ilja Kovaľčuk.
Teraz..
22 pokusov a počas nich 5 švédskych gólov Fínsku za stavu 1:5, 4 ruské a slovenské prehry v rade, úžasné nájazdové góly neznámeho Američana z nemeckej ligy či dva rozhodujúce finálové góly Kovaľčuka, ktorý predtým 8 zápasov neskóroval. Na tom prekliatí domáceho ľadu asi predsa len niečo bude...
