Niekedy je dobré ísť na pivo. Moja idylická hodinka v krčme začína v momente, keď klepne polnoc. Jeden deň je úspešne prežitý a ten ďalší ešte dáva mnoho príležitostí na zmysluplné využitie, ešte stále je čas vyspať sa z opice a urobiť niečo dobré. O polnoci sa zvyčajne z krčmy odoberajú tí najhlučnejší a najpohyblivejší ľudia. Niektorí idú grcať, iní tancovať, ostatní spať alebo bližšie spoznávať ďalších ostatných. No pre mňa je to čas najlepších rozhovorov. Hluk v miestnosti aj v mojej hlave klesne na ideálnu úroveň, do popredia sa dostávajú fantastické myšlienky. Človeku je až ľúto, že je niekedy ťažké ich poriadne sformulovať a ešte ťažšie si ich aj zapamätať.
Nedávno takto o polnoci, sa ma môj kamarát spýtal: „Počuj, čo myslíš, ako si mám vybrať tú správnu frajerku pre mňa?“
„Čože? O tom chlap predsa nerozhoduje, nemôžeš si vybrať frajerku. Môže si akurát nejaká ženská vybrať teba za frajera,“ odpovedal som.
„Jasné, tomu rozumiem, ale môžem sa predsa aspoň rozhodnúť, ktorú sa začnem baliť, nie?“
„To asi môžeš,“ uznal som.
„Tak čo s tým? Ja som z toho už úplne zblbnutý, všade stretávam ženské, v práci, v škole, v meste, mladé a krásne, blonďavé i tmavé, slobodné z vlastnej aj cudzej iniciatívy. Kamošky, niektoré poznám lepšie, iné menej. Niekedy sa mi zdá, že ak by som sa posnažil, mohol by som zopár z nich zbaliť. Ale ako si mám vybrať tú pravú?“
„Haha, nad tým som už raz premýšľal,“ zasmial som sa a pokračoval: „Tieto mestá a inštitúcie, internety a facebooky, to je hotové peklo. Niekedy to mal chlapec jednoduché. Na dedine mal štyroch kamošov, bolo tam aj zo päť mladých slečien, tak sa už nejako podelili, alebo si hodili mincou a prinajhoršom sa pobili. Dnes je to trochu komplikované. Človek má pocit, že za frajerku už môže mať kadekoho.“
„Je to riadny zmätok. Chcelo by to priniesť do toho vyberania nejakú štruktúru. Asi sa na to dobre vyspím a začnem dávať dohromady nejaké rozhodovacie funkcie. Spravím si z toho matematicky aparát. Premenné ako kľúčové ženské vlastnosti, nejaké tie koeficienty a mocniny, bude to veľká vec.“
„A potom, keď už budú tie funkcie príliš komplikované, tak ich začneš derivovať?“ opýtal som sa.
„Hej, presne tak ako derivujú mňa tie ženy.“
„Nedávno som o tomto probléme čítal knihu. Napísal ju Barry Schwartz.“
„Akože knihu o derivovaní žien?“
„Ale nie, knihu o paradoxe voľby, že menej je niekedy viac.“
„Povedz mi o tom viac!“ nabádal ma.
„Je to vlastne vcelku jednoduché,“ povedal som. „Máš podľa neho dva typy ľudí, respektíve dva spôsoby ako sa dá reagovať na možnosť voľby. Keď si vyberáš frajerku, aká by mala byť?“
„No samozrejme, tá najlepšia. Inak budem nespokojný, ako zatiaľ vždy.“
„Vtipné je, že podľa toho týpka Barryho budeš nespokojný aj s tou najlepšou.“
„Ako to myslíš?“
„Si skrátka maximalizátor. To je človek, ktorý berie vždy iba to najlepšie, s ničím iným sa neuspokojí. Tá druhá skupina, to je takzvaný uspokojovateľ. Tomu stačí, keď je niečo dostatočne dobré. Vtedy si to vyberie a prestáva ďalej hľadať.“
„Ale to predsa nie je zlé, vychádza mi, že štatisticky by som mal mať priemerne lepšiu frajerku ako tí druhí.“
„To často aj máš, akurát že s ňou nikdy nie si a ani nebudeš taký spokojný, ako je uspokojovateľ spokojný s tým, čo ty nazývaš horším materiálom.“
Zakrútil hlavou: „Ale prečo? Tomu nechápem“.
Dopil som pivo a psím pohľadom pozrel na čašníčku. Prevrátila očami, ale predsa sa podujala čapovať ďalšie. Výborne, času máme dosť. Tak som spustil: „Prvý problém máš už teraz. Taký uspokojovateľ si nastaví pár kritérií, povie si, povedzme, že chce blondínku, študentku, s prsiami vo veľkosti jeho dlaní a schopnú uvariť aj jedlo, ktoré nestačí ponoriť do vriacej vody a miešať. Potom takú nájde a je so svojim výberom šťastný. Lebo je pre neho skrátka dostatočne dobrá. Ty, maximalizátor, naopak riešiš funkcie a derivácie, snažíš sa každú porovnať s každou inou, merať a vyhodnocovať. Hľadáš tú objektívne najlepšiu.“
„A nakoniec ju aj nájdem a budem najspokojnejší zo všetkých,“ povedal.
„Ale hovno. Taká objektívne najlepšia žena vôbec neexistuje a ak by aj bola, tak nie je veľmi pravdepodobné, že by si vybrala práve teba. Ale to vlastne ani nie je dôležité. Ide o to, že aj keby si mal tú najlepšiu, objektívne na tom bol lepšie ako ostatní, stále by si bol nespokojný. Ako maximalizátor by si mal prirodzene aj príliš vysoké očakávania, a aj najmenšie zaváhanie inak dokonalej ženy by tvoju spokojnosť zrazilo. Zároveň by si ju ale nikdy neprestával porovnávať s ostatnými, vieš, tak ako sa mení svetová jednotka v tenise, tak aj ty budeš mať v hlave rebríček a donekonečna budeš prerátavať, pridávať a strhávať body, až nakoniec budeš ľutovať akúkoľvek tvoju voľbu. Aj voľbu odísť aj ostať.“
„Niečo na tom bude, všetky tie frajerky postupne nejak všednú, strácajú body oproti dorastu, ktorý sem prichádza študovať.“ povedal.
„Hlavne tu stráca body tvoja chorá hlava. Nemôžeš k tým ženám predsa pristupovať ako k lahôdkovému pultu v supermarkete.“
„Tak povedz, čo by mi poradil ten tvoj Barry?“
„No to neviem samozrejme neviem, možno si natoľko stratený prípad, že by sa s tebou odmietol baviť. Ale podľa tej knihy je dobré a správne si vyberať, ale netreba to s tým preháňať. Nastaviť si primerané očakávania a keď už nájdeš niečo, čo je dostatočne dobré, tak za tým treba ísť a neobzerať sa, nebrať svoje rozhodnutia ako dočasné, jednoducho zvrátiteľné. Byť vďačný za to, čo máš a neporovnávať.“
„To je snáď ešte komplikovanejšie ako moje funkcie a derivácie.“
„Podľa mňa to dáva zmysel. Dokonca by som povedal, že to uspokojovanie je nakoniec ultimatívnym maximalizovaním. Chcem tým povedať, že možno, ak chceš maximalizovať tvoju spokojnosť so životom, tak stačí nemaximalizovať svoje voľby, aby si ich potom nemusel tak či tak ľutovať. Možno stačí byť spokojný s dostatočne dobrými frajerkami.“
„A čo je preboha tá dostatočne dobrá frajerka?“
„Asi taká, pri ktorej budeš spokojný, nie? Chápeš, možno sa tu celý čas bavíme o sprostostiach. Možno to ani tak nie je výber frajerky, ako skôr výber človeka, ktorým chceš byť ty sám. Ak budeš vedieť, kým chceš byť, tak si dostatočne dobrú cestu aj frajerku už nájdeš.“
Čašníčka odniesla zo stola aj posledný pohár od bývalého piva a dala jasne najavo, že ďalšie už nebude. Fajn, môžeme ísť domov. Prvý máj sa blíži a voľba dostatočne dobrej čerešne môže byť náročná, je dobré sa na to vyspať.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
P.S.: Ak by ste chceli vedieť viac:
TED Talk: http://www.ted.com/talks/barry_schwartz_on_the_paradox_of_choice
Kniha Paradox voľby: http://en.wikipedia.org/wiki/The_Paradox_of_Choice
