Už cestou som si všimla, že pre bežných smrteľníkov je tento deň sviatkom. Voľnom. Prázdne cesty. Prázdne bratislavské MHD. Áno, viem, školské prázdniny. No aj tak...
Konečne som sa zastavila o štvrtej poobede. Povedala som si, že napriek bežnému pracovnému dňu sa ubezpečím, do kedy sú otvorené supermarkety. Prekvapením bolo, že ani veľké obchodné reťazce nepovažujú Silvester za bežný pracovný deň. Otváracie hodiny do 17tej??!! Zrejme som spadla z jahody. Alebo patrím do inej doby..
Vzhľadom na to, že ja som sa len utrhla z pracovného nasadenia, vykašľala som sa na všetko. Narýchlo som povypínala všetky spustené aplikácie v počítači a utekala z práce, nech aspoň mám čo jesť, pretože prvého je už naozaj sviatok a všetko bude zatvorené.
So zúfalstvom som sa prechádzala po uličkách vrakunského supermarketu a nevedela nájsť nič. Frustrácia. Ale maximálna.. Pol hodinu pred záverečnou nič??!! Objavila som sa v inom svete?! V inej dobe?! Podpultový tovar?!
Volala som svojej polovičke, nech to ešte skúsi inde. Nie je nič jednoduchšie ako hodiť zodpovednosť na iné plecia..
A ja som si kráčala cestičkou k paneláku, v jednej ruke kartón minerálnej vody a v druhej kura. Je mi jedno, že keď si spravím kura 1.1 uletí mi šťastie, na tieto astrálne veci neverím...!
Bola som nahnevaná na tento svet, ktorý nie vždy považujem za spravodlivý a zároveň na seba, lebo som to mohla predpokladať..
Vo mne to už naozaj vrelo, čakala som, že každú chvíľu vybuchnem, stačil jediný podnet, a v tej chvíli mi niekto hodil piráta priamo pred nohy. Spravila som krok späť, počkala som, kým pyrotechnická zábavka pubertálnych detí ukončí svoje poslanie a pozrela som sa hore. Nikoho nikde. Nezvyknem na ulici zjapať, ani nikomu nadávať a tak som to nechala tak. Radšej.
Konečne som zavrela za sebou dvere nášho jednoizbového bytu a túžila som toto pohoršenie spísať, ešte kým je kaša horúca. Zapla som notebook a s poľutovaním zistila, že aj môj operačný systém si dnes dal voľno. Vypovedal službu. Tak som plná zúfalstva treskla monitorom. Veď čo už s tým robiť? Inštalačné CD boli, samozrejme, na druhej strane Bratislavy, v mieste môjho trvalého bydliska.
Už od piatej poobedia mi pod oknom búchali rôzne pyrotechnické somariny, ktoré sú, podľa môjho skromného názoru, len zbytočným plytvaním ťažko nadobudnutých peňazí. Áno, všade okolo bolo vidieť, ako ľudí zachvátila kríza a ako sa to každého jednotlivca dotklo.. Naozaj neuveriteľné..
Zakázať pyrotechniku a povoliť ju len vo výnimočných prípadoch! Vyzývam k štrajku! K týmto výnimočným prípadom by som vôbec, ale vôbec nezaradila Silvester. Keď už, tak oslavy vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ktoré nastanú po polnoci, na prelome rokov..
Toto už je pre mňa naozaj nonsens. A ešte raz sa niekto bude vyžívať v pyrotechnických hovadinách okrem obdobia medzi polnocou a jednej hodiny rannej dňa 1.1., ktoréhokoľvek roku, tak, prisahám, vybuchnem! A najhoršie na tom celom je, že ešte prvý týždeň v novom roku počujem len buch, buch, buch a práááásk! Treba minúť zásoby..
Pridám ešte pár pohľadov z môjho okna.. Pyrotechnika vie spôsobiť aj radosť, len prosím nie, keď to nie je vhodné...
A na záver už len pár slov so želaním úspešného a šťastného rok
