Aj pre IT (informačné technológie), moju veľkú lásku. Veď som stále manažér. Ale aj pre druhých a aj seba. Hlavne druhých. Vždy mám pre všetkých čas. Porozprávať, pomôcť, poradiť. Áno, mám aj stabilné zákazky, ale v podstatne nižších číslach.
A tak, môžem sa venovať aj písaniu blogov. Áno a koľko ľudí mi "fandí" a hneď aké úvahy na moju adresu. Preto možno tí, čo ma nepoznajú, tak len odkazujem, že som neplodný, nikdy som nemal vlastné deti a preto som ich rád z domýšľavosti nazýval všetky svojimi deti. A tiež som nikdy nemal sobáš v kostole. No a od piatka som aj druhý krát rozvedený. To je ale chaos, že? :-).
Tak teraz som sám. Ale nie sám. S Bohom. A všetkými tými čo sú okolo mňa. Všetkých milujem. Tak ako sa patrí. Milovať Boha a svojich blížnych ako seba samého.
No a koľko príkladov mám, čo všetko mi Boh (Vesmír, Príroda, ... dosaď si čo sa Ti hodí) už pripravil. Áno, hladil mi cestu.
Na púti v Taliansku som sa modlil v kostole, zavreté oči a len ma stále niečo vyrušovalo A ja tak "Bože, však sa k Tebe modlím, tak čo ma rušíš :-)" a stále ma niečo rušilo. No a zdvihnem hlavu. A moja skupina nikde. Tak som so srdcom poletujúceho kolibríka vybehol a hľadal ich. A oni nikde. A tak som behal a hľadal. A nič. No a potom myšlienka. "Vráť sa". Tak som sa vrátil a tam kňaz. Taliansky. No a ja so svojimi dvoma rečami Slovenskou a Českou sa pýtam. "Slovak, group"? To bola múdrosť, že? A on, tak jednoducho "Tomba". No a išiel som dole k hrobke svätého pátra Pia a tam moja skupina.
Alebo, pri návrate z Talianska mi odchádzal vlak z Nového Mesta nad Váhom o 9:20. Vystupujem na železničnej stanici o 9:17. A ja chvatom. Áno, vlak stíham, ale budem platiť príplatok 1,5 Euro. Škoda tých peňazí. A v tom hlásenie. Vlak do Vaďoviec mešká 10 minút (čakal zmeškaný prípoj). Takže ja som si v pokoji kúpil lístok a nasadol.
No a do tretice. V Ríme sa mi rozpadli topánky. A iné nemám. Čo už len budem robiť. Jasné, že má iné, ale to sú športové a k slušnému oblečeniu sa nehodia. A myšlienka, nemôžeš chodiť neupravený. A tak som v Starej Turej v utorok s odhodlaním, že pustím žilou 80 Euro si išiel kúpiť topánky. A prídem pred obchod a tam už žiadna obuv. Ale farby laky. Tak tu si asi nekúpim topánky. No ale keď prišla myšlienka, tak idem. A pýtam sa. "Tu sa kedysi predávali topánky?".Áno, ale nevynášalo, tak sme sa zmenili na farby laky". "No OK" ,pomyslel som si. A spýtam sa "a čo tak topánky" a oni "máme ešte výpredaj. Tu sa pozrite" A tak som pozrel. Jedny boli pekné a hodili sa mi, aj moja veľkosť. No a celé za 6 Euro.No nekúp to :-).
Tak tak, sa mi žije, keď verím. A čo vy priatelia? Aké méte skúsenosti?
No a ešte pre tých, ktorí by mi chceli hovoriť, že neviem gramatiku. Tak len toľko. Neviem. A už ani nebudem vedieť. Viem nepatrí sa. Ale čo už. A v dnešnom on-line svete je to aj tak jedno. A myslím si, že podstatná je myšlienka a skutky. Čo vy na to?
