Síce sme prileteli do Dublinu, ale naša poznávacia jazda oficiálne začala na západnom pobreží v meste Galway.
Nadobudla som pocit, že Íri si skutočne vážia velikánov svojej histórie a stavajú im takéto milé pamätníky. Oscara Wildea sme stretli nielen v Galway, ale i v Dubline.
Tak sme prvú noc strávili v Galway s Guinessom (ktorý ma mimochodom až tak nedostal) a druhý deň sme si zaplatili organizovanú tour po západnom pobreží, lebo s prímestskou dopravou je to v Írsku fakt bieda.
Zelenáááááá- tak nádhernú zelenú ako tam,som naozaj ešte nevidela...
História na vás dýcha na každom kroku...
Národný park The Burren...
Jedna z prastarých relikvií, ktorú sme cestou stretli :-D
Írsko ako raj surfistov? Že vraj áno.
Cliffs of Moher- toto bol ten pravý dôvod, prečo sme sa trepali po trojhodinovom lete ďalšie tri hodiny autobusom do Galway. Útesy vysoké vyše 200 metrov, pohľad do vody veru nebol príjemný.
Havran- pozér.
Fascinácia írskymi múrikmi. Tieto múriky poskladané z kameňov sú tam všade.
Írske dvere. Podľa tradície susedia nemajú mať rovnaké dvere. Tak takto to tam potom vyzerá :)
Jedna z mnohých dublinských katedrál.
Fascinácia írskou trávou:)
Všetko to hnedé je šedivník, to znamená, že všetko to hnedé je v lete fialové.
Tu sú tie pozostatky leta.
Jazero nazývané domácimi Guiness lake, pretože jeho voda je tmavá ako Guiness.
Mňam mňam Irish stew.
Glendalough a opäť všadeprítomné kostoly a cintoríny.
Fascinácia múrikmi 2.časť.
Jazero Lower lake v Glendalough.
Jazero Upper lake.
A takto sme sa vyvaľovali v mäkkučkej írskej trávičke.
Strom ako stvorený na relax.
Írsko vo mne zanechalo len ten najlepší dojem. Dokonca sa nám vyhlo aj typické írske počasie, takže si môžeme povedať, že :"...sme prišli z výletu, nezmokli sme a sme tu." :) Írsko je ale predovšetkým vidiek, na každom kroku ovečky, kravy a kone, nejaký ten kostol, nejaký ten hrad a veľmi milí ľudia s nádherným prízvukom. Takže ideálne miesto na poststresový oddych :)
