Ľuba Lapšanská
Čas nezahojí všetky rany
Nechápala som, prečo mi blahoželajú. Najprv mi bolo smutno, ale potom ma ten zástup čiernych ľudí presvedčil, že som určite vyhrala v súťaži s fialovou kravou. Tak naliehavo mi potriasali rukou a čosi vraveli.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Bejby nebude sedět v koutě...má hlavu v troubě a tráví se:) Zoznam autorových rubrík: Zo školy..., Fotosy, Súkromné, Za nosom, Nezaradené
Súkromné
Ľuba Lapšanská
Zázračný balkón nášho suseda
Sedím na susedovom balkóne a ... myslím. Keby som radšej nemyslela, lebo myslenie je bolestivé a hlúpe a ... keď myslím na teba je to ešte horšie. Sedávali sme tu spolu, vždy keď sused ráno odišiel. Ty už sedíš na inom balkóne.
Ľuba Lapšanská
Škriatok Dávid
„Nemá to zmysel !“ (povedal syseľ) Odmalička bola naučená dávať svoje pocity do zátvoriek. Ako niečo nepodstatné. „Dámu ctia spôsoby!“ A teraz od nej chcú, aby sa správala citlivo a chápavo k situácii. Nikto ju to však nenaučil.
Ľuba Lapšanská
S Fernetom je život krajší...
Vstúpil mi do života 27.6.2008 a odvtedy sme nerozlučná dvojka. Je nám spolu dobre a aj preto s ním trávim každú voľnú chvíľku, keď je aj on ochotný venovať sa mne. Býva na mojom nočnom stolíku, keby som ho zase raz potrebovala. Vyzerá, že sa mu tam páči, nie je mu aspoň zima od zeme, keď ešte spával dolu pri mojej posteli.
