Ľuba Lapšanská
Čas nezahojí všetky rany
Nechápala som, prečo mi blahoželajú. Najprv mi bolo smutno, ale potom ma ten zástup čiernych ľudí presvedčil, že som určite vyhrala v súťaži s fialovou kravou. Tak naliehavo mi potriasali rukou a čosi vraveli.
Bejby nebude sedět v koutě...má hlavu v troubě a tráví se:) Zoznam autorových rubrík: Zo školy..., Fotosy, Súkromné, Za nosom, Nezaradené

Nechápala som, prečo mi blahoželajú. Najprv mi bolo smutno, ale potom ma ten zástup čiernych ľudí presvedčil, že som určite vyhrala v súťaži s fialovou kravou. Tak naliehavo mi potriasali rukou a čosi vraveli.

Občas si privyrábam na knihy do školy ako hosteska na ochutnávkach a rôznych promo akciách. Dnes mám za sebou ochutnávku skvelých úžasných čokoládových guličiek nemenovanej skvelej úžasnej (švajčiarskej) firmy. A nebolo to ani skvelé, ani úžasné. Vďaka komu?

Bojovala som s jednou neživou bytosťou a jednou živou. Už teraz Vám môžem povedať (aby ste sa nebáli o môj osud), že som vyhrala, bohužiaľ len čiastočne.

Sedím na susedovom balkóne a ... myslím. Keby som radšej nemyslela, lebo myslenie je bolestivé a hlúpe a ... keď myslím na teba je to ešte horšie. Sedávali sme tu spolu, vždy keď sused ráno odišiel. Ty už sedíš na inom balkóne.

Prvý raz som sa s nimi stretla minulý rok na propedeutike. Nikdy som nejako neinklinovala k pediatrii, ale vtedy mi to jednoducho došlo. Vtedy, keď ten malý mimozemšťan v čiapočke a obrovských ponožkách vykopol svojou malou svalnatou nôžkou z postieľky na JIPke.

„ Volám sa Peťo a narodil som sa pred šestnástimi rokmi, keď môj brat potreboval transplantáciu kostnej drene.“

„Nemá to zmysel !“ (povedal syseľ) Odmalička bola naučená dávať svoje pocity do zátvoriek. Ako niečo nepodstatné. „Dámu ctia spôsoby!“ A teraz od nej chcú, aby sa správala citlivo a chápavo k situácii. Nikto ju to však nenaučil.

Po tom, ako mi istý docent J. Z. zrušil prázdniny a ja som ich následne strávila nad knihami, sme sa koncom septembra s priateľom utrhli z reťaze a vrazili naše ušetrené imanie do výletu do tejto prekrásnej krajiny. A takto to dopadlo...

Vstúpil mi do života 27.6.2008 a odvtedy sme nerozlučná dvojka. Je nám spolu dobre a aj preto s ním trávim každú voľnú chvíľku, keď je aj on ochotný venovať sa mne. Býva na mojom nočnom stolíku, keby som ho zase raz potrebovala. Vyzerá, že sa mu tam páči, nie je mu aspoň zima od zeme, keď ešte spával dolu pri mojej posteli.