Martin a Peter sú bratia. Martin je staršía narodil sa s imunologickým defektom, možnosťou na záchranu bolatransplantácia kostnej drene od vhodného darcu. Ten v tej chvíli nebolk dispozícii. A tak sa lekári a rodičia rozhodli pre poslednúmožnosť – priviesť na svet vhodného darcu. Prostredníctvom IVF vyrobiliniekoľko desiatok embryí - potenciálnych súrodencov a pomocou testovvybrali toho pravého. Tak sa narodil Peter. Bola mu odobratá kostná dreňa Martina sa podarilo zachrániť.
Príbeh so šťastným koncom. Mohol by to byť krásny príbeh sošťastným koncom, keby nenastala situácia...
„ A tak som sa dozvedel, za akým účelom som prišiel nasvet. Cítim sa ako továreň na orgány. Nikdy by som tu nebol, keby Martin nebolchorý. A čo tí ostatní- „bratia a sestry“? Ako môžem vedieť, že marodičia milujú rovnako ako brata, keď som sa na svete ocitol ako liečba?“
Celý tento príbeh by bol oslavou a velebením medicíny,keby neexistoval cit... cit pre Peťa, cit pre Martina, rodičovská láska, snahalekárov o empatiu, cit s nenarodenými embryami...
Bojím sa chvíle,keď budem musieť čomusi takému stáť zoči-voči. Bojím sa tej moci manipulovať.A najmä sa bojím toho, že niet správneho riešenia. Vždy bude ktosiukrivdený a bude mu ublížené. V snahe pomôcť jednému dieťaťu rodičianaštrbia psychiku druhého, pretože takéto veci sa väčšinou neutaja. Narodí sajeden vyvolený a x ďalších „možných detí“ je zabitých. Neskončí tonakoniec obviňovaním chorého dieťaťa, ktoré vlastne o ničom nerozhodlo?Keby sa tak ale nestalo a oni skúšali konzervatívnu liečbu, asi by si to neskôr vyčítali. Neprerastie lekárovi cez hlavu tá moc rozhodovať a vidina úspechu?A ktozaručí, že to nakoniec nedôjde do štádia, že si rodičia budú tvoriť dieťa naobjednávku?
Ešte nie som rodič, ešte nie som lekár. Stále mi však behá po rozume výrok: „Ne všechno, co umíme, taky smíme.“
