Malý mimozemšťan vážil nejakých 700 gramov. Už si nepamätámprečo, ale rozhodol sa skrátiť svoj pobyt v brušku. Až tak veľmi, že bezhadičiek a prístrojov by si nebol poradil. Tak sa s kamošmi s podobnýmosudom ocitol na JIPke, aby sa dostal do formy.
Plná pocitov a nehy a odhodlania som sa tedaocitla v novorodeneckom krúžku. Ovplyvnená personálom, neskutočnými ľuďmi,u ktorých som videla takú oddanosť, akú som na dospeláckych oddeleniachnevidela (nech mi ctení páni doktori prepáčia, no ale fakt). Keď vidíte, akolekár nesedí na svojej izbe, ale stojí pri postieľke a drží Anežku zarúčku, aby si neplietla rúčky do hadičiek a nevytrhla si ich. A hladkáju po hlavičke. Z druhej strany sestrička dáva už x- tú dávku liekov dokanyly. Malé telíčko sa otriasa, ako do neho vháňajú kyslík. Anežka je inýprípad než mimozemšťan. Ona prišla na svet nedobrovoľne, lebo jej maminadostala appendicitídu.
Vedľa v inkubátore zakrytom dekou leží ďalší malýčlovek. To aby mal pocit, že je ešte stále tam , kde to bolo pôvodne v pláne.Malý človek sa narodil v 26. týždni s hmotnosťou 580 gramov, čítam sivo ventilačnom liste. Takých ako on je tu niekoľko. Mohli by ich nastrkať ajtroch do jednej postieľky, takí sú drobní. Ale zato kričia o život, keďich sestričky prezliekajú alebo odoberajú krv.Tí malí krpci ani netušia, akí sú obdivuhodní. Koľko majú sily a odvahy vo svojom malom tele. Čo by som niekedy dala za to, mať aspoň polovicu.
Čarovná krajina takmer na vrchu nemocnice, kde panuje pokoja súčasne boj. Tam, kde sa malí a najmenší stretli s veľkými,aby si boli oporou. Čarovná krajina, ktorej chcem byť súčasťou.
