Bolí to. Kde? Tam, kde si chcel ty, som ťanepustila. Tam sa rany hoja dlho. Lebo je rozdelené na zásuvky a takí akoty si vyhradzujú právo na tie najväčšie. Ja ich potom neustále otvárama pozorujem, čo z nich vyskočí. A keď ma to už celkom prestanebaviť, tak si ich kreslím nožom do omietky a do kože. Najviac ma boliaruky a zápästia. Lebo ty si ma vždy chytil a nechcel pustiť. Nebránilasom sa. Túžil si po domácom zvieratku.
Každé ráno takto skúšam gymnastiku na šiestomposchodí a dúfam, že raz bude múr dosť starý. Možno som ťa aj ja maladržať a nepustiť. V modrinách by si stále videl moju tvára nezabudol tak ľahko.
VŔZG! A ešte raz! Susedova tvár sa zjaví nabalkóne. Vrátil sa z práce skôr? Nie, ja som zaspala. Vždy si mal talentľudí unavovať svojou prítomnosťou.
Pomaly sa spamätávam. Čo mu mám povedať? A nieje to vlastne jedno? V podstate som mu vnikla na ... na balkón. Je mi dosmiechu. Možno ma teraz vyhodí z balkóna a bude pokoj. Tak si len takso susedom stojíme na balkóne a dívame sa na seba, na mamine muškáty, nadeti a slnko. Zrazu ma príšerne pália oči. Sused bez slova vytiahnecigarety a podáva mi jednu. Keď už pália, tak nech poriadne. Nenávidímcigaretový dym.
Neviem, čakala som, že po mne začne vrieskaťa zavolá rodičom. Teraz tu iba stojíme a fajčíme. Čosi na tej fajkemieru predsa len bude.
„Chodíš tu často?"
Zarazila som sa. Po desiatich minútach mlčania sakonečne ozval. Ale čo mu mám povedať? Keď mu poviem, že každý deň, možno maz toho balkóna predsa len vyhodí.
„Iba občas."
Zrazu mám chuť si ešte pár chvíľ požiť -a pokračovať v konverzácii so susedom.
„Si sama."
„Nebola som."
„Ja viem. Minulý mesiac som mal chrípku."
Videl nás! Teda - mňa a teba. „My" sarozpustilo v hnojive na muškáty. Jedovatom ako tvoje príšerne modré oči (amoje neskutočne modré ruky). A to mu nevadia ani tie zásuvky po stenách?Za tých pár týždňov sa ich tu nakopilo. Bielych aj načerveno.
Dofajčil. Ja nemám prax, ale na znak solidarity somzahodila aj svoju.
„Ešte prídeš?"
„Možno ... za pár dní."
Vedela som, že zajtra ráno tam budem sedieť a ...nemyslieť. Snáď iba čakať.
Chcela som prejsť na náš balkón, ale pošmykla sa minoha. Chytil ma a nepustil. Nie namodro, iba naružovo. Cestou som ťaprehodila cez zábradlie.
