Ľubomír Belák
Televízna 3:ka a čas
„Povedz mi otec, ty predsa všetko vieš!... Tak povedz mi otec, jak vyzerá čas!“ je verš Ruda Skukálka, ktorým sa začína rovnomenná pieseň. Kedysi v minulom storočí ju spieval otec s dcérou.
hudobník, textár, televízny producent, publicista a občiansky aktivista (výzvy Sme tu ešte my a Otvorený list politickým stranám) Zoznam autorových rubrík: politika, kultúra, médiá, Nezaradené, Súkromné

„Povedz mi otec, ty predsa všetko vieš!... Tak povedz mi otec, jak vyzerá čas!“ je verš Ruda Skukálka, ktorým sa začína rovnomenná pieseň. Kedysi v minulom storočí ju spieval otec s dcérou.

„Život je ako divadelná hra, nezáleží na tom, ako dlho trvá, ale ako dobre bola zahraná.“ Seneca. Nie je to jediný citát slávneho filozofa antického Ríma.

Povahu Slovákov v dejinách zväčša vystihovali pojmy ako bača, ovce, salaš, bryndza, fujara. S tým sme sa príchodom počítačov, internetu a sociálnych sietí definitívne rozlúčili.

Prešla jar, leto ubehlo ako povodeň a ani sme sa nenazdali, je tu Nežná revolúcia. Presnejšie akési oslavy výročia udalostí z roku 1989.

Poznáte ten ošúchaný vtip, ktorý kedysi rád používal herec Jožko Hanúsek? Bol to jeden z najlepších komikov v minulom storočí na Slovensku.

Dnes nie je v móde pozastaviť sa nad postojmi ľudí, ktorí nezištne pomáhajú druhým, nehľadajú výhodné spoločenské postavenia a najmä, nederú sa k politickej moci. Jednoducho žijú svoj ľudský život.

Odišiel básnik? Čo je to za nezmysel. Básnici neodchádzajú. Sú stále tam, kde sú doma, v nebi. To len my, smrteľníci máme občas šťastie, že ku nám doletia a obtrú sa o nás krídlami.

Aj nebo - navzdory tej vašej nenávisti - uvidí žiariť... môj...môj štít! Ostal čistý! (Ľubo Feldek 2000)

...a na tej skale postavím divadlo. Nič iné nemohlo prísť na um divákovi počas zážitku z divadelného happeningu v divadle Aréna.

Na Slovensku je to tak. Toto, dnes už démonizované vyjadrenie má určite silnú výpovednú hodnotu. Pokiaľ vo väčšine krajín sveta je to takto, tak na Slovensku je to takto. Logické, nie?

„V Európe existuje ešte iná, strašnejšia mocenská skupina: maďarská... Tri a pol milióna Slovákov, týchto našich bratov, trpí viac než 60 rokov pod tyraniou maďarských šovinistov. Nielen v žalároch, nie!

V hystérii, ktorá od začiatku roka zachvátila naše uši, oči, ale najmä naše myšlienky zanikla spomienka na básnika, herca, skladateľa Vladimira Vysockého.

„Dobre bolo, zle sa stalo a môže byť zasa dobre. “. Táto veta podobne ako „Nachytať sa na udicu majetku. “ je požičaná z divadelnej hry Jozefa Gregora Tajovského, vlastným menom Jozef Alojz Gregor, Statky zmätky.

Marián Geišberg, muž so smutnými očami, ale s večným úsmevom v duši. Tak si ho budem pamätať, pokiaľ sa k tomu Nebu, kam odletel, nepriblížim aj ja.

Sto rokov života je pre človeka spravidla len nedosiahnuteľnou métou. Po takom čase je neraz ťažké spomenúť si na zážitky z vlastnej mladosti. Iné je spomínať kolektívne.

Keď Janka Kocianová na koncerte Lýra 50 oslavovala svoju sedemdesiatku, netušil som, že kytica, ktorú dostala na pódiu v roku 2016, bude od nás posledná.

Politika už svojimi chápadlami dorazila aj do prostredia divadla. Preto informácia z titulky tohto blogu nie je zavádzajúca.

Spomínam si na vtip, ktorý koloval po augustovej okupácii Československa. Na vyhlásenie, že nás obsadia, niekto odpovedal: „Ale to by Rusi nikdy nedovolili.“

Keď začiatkom dvadsiateho storočia Henri Poincaré skúmal pohyb troch telies netušil, že o sto rokov jeho objav neperiodicity pohybu vytvorí základ teórie chaosu, tak vďačnej charakteristike dnešných dní.

Slová uverejnené v denníkoch, týždenníkoch, sublimujúce z úst televíznych a rozhlasových reportérov, ale aj nič netušiacich politikov majú svoj vlastný život.