Film Dubček je rozprávka pre mladú generáciu

Tomuto filmu neverí scenárista, herci a ani režisér, zvukár Miloš Gluvňa asi tento film nenávidí od začiatku až po koniec. Asi nikto nečaká od slovenského filmu oscara z Hollywoodu za strih alebo zvuk,

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

https://nezaujato.wordpress.com/2018/04/24/film-dubcek-je-rozpravka-pre-mladu-generaciu/Tomuto filmu neverí scenárista, herci a ani režisér, zvukár Miloš Gluvňa asi tento film nenávidí od začiatku až po koniec. Asi nikto nečaká od slovenského filmu oscara z Hollywoodu za strih alebo zvuk, ale mali by vymyslieť špeciálnu cenu pomenovanú po zvukárovi tohto filmu. Podľa prvej recenzie denník N som myslel, že tympány budú len občasné, ale jednak sa k tomuto filmu vôbec nehodia a začínajú v nesprávnych okamihoch ako keby na poslednú chvíľu niekto vystrihal niekoľko scén, ale na zvuk pozabudol a keď si už myslíte, že fajn koniec, tak sluchytrhajúce trúbky dokončia dielo skazy, navyše sú v nesprávnych tóninách a basoch. Vždy si spomeniem na film Deň nezávislosti, keď sa rednekovi v záverečnom súboji zasekne raketa “malfunction” zahučí dvakrát trombón. Je to presne ten zvuk aký v tej scéne očakávate. Nespomínam si na žiadny československý film s tak otrasnými zvukmi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Faktograficky je úplne mimo, mám taký pocit, že to je skôr podprahový film o zlej krajine, ktorá napadla dobrú mierumilovnú obláčkovú krajinu atď. Najtrápnejšia scéna je keď Dubček karhá Brežneva a ten sa zahanbene pozrie doprava a dolu medzi stoličky.

Socializmus s ľudskou tvárou prezentoval Dubček ako demokratizáciu Komunizmu. To ako keby ste chceli centralizovať demokraciu. Má to trochu hlbšie historické zázemie, Lenin tvrdil svetu, že komunizmu sa nemusí báť, pretože vo vnútri strany je demokracia ak nejaká bola tak skončilo v roku 1921. Masaryk, ktorý povedal vo februári 1918, že sa nebojí víťazstva bolševikú. Bolševická vláda jest demokratická, socialistická. Dokonca v roku 1933 pre Mornig Post povedal: Demokracie nie je za určitých okolností nezlučiteľná s diktatúrou…demokracie však musí byť riadená expertami, vláda odborníkov, čo poznajú umenie vládnuť viac ako počítať hlasy.

SkryťVypnúť reklamu

 

V krátkosti 1968 bola dopredu niekoľko rokov naplánovaná akcia false flag operation,(operácia pod falošnou vlajkou) s cieľom umiestniť sovietske posádky a najmä rakety stredného doletu aj s hlavicami.

Film sa ani netají, že nie je faktograficky správny, hneď v úvode sa hovorí, že je iba inšpirovaný skutočnými udalosťami.

Napriek tomu som dal filmu šancu, snáď režisér niekde neskôr ukáže socialistickú masku a sníme ju z Dubčekovej tváre. Scéna z kúpeľne je asi vymyslená. Pochybujem, že by tak okato klamal svojej rodine o éto vaše dielo. Brežnev to povedal naoko pre verejnosť ako súčasť stratégie odstránenia Novotného, ktorý odmietal prítomnosť sovietskych vojsk, odmäkom. Keď si nájdete na webe reformný dokument, tak zistíte, že je to niekoľkostranová slohová úloha o ničom a akoby pomimo sa trochu spomenie tlač a televízia. Povedal som si dobre, možno je to umelecká snaha vyjadriť, že Dubček hrá jednu rolu dobráka doma, vodcu pražskej jari na verejnosti, jednu rolu aparátčika v strane a jednu rolu v Moskve. Nič sa však neprišlo a urobil z neho absolútneho martýra, chudáčika ktorého pokorili. Je mi dosť ľúto, že sa takto snažia falšovať, pretože inak by sme mohli polemizovať aký podiel mal na tancovaní na špičke noža. Uvedenie Filmu je asi naplánované, tak aby ho RTVS v auguste mohla uviesť vo večerných hodinách. Nejak zároveň zabudli, že sa po 50. rokoch niečo viac dostane z archívov. Sovieti majú záznamy aj z toho, kde si Dubček vyslovene záznam neželal. Mimochodom už od apríla 68. od československej rozviedky vedel, ktorá mala vo francúzskej tajnej službe svojho agenta, že sovietske jednotky budú umiestnené aj bez súhlasu Československa. V máji v Moskve mu bol povedaný počet 10 až 12 tisíc vojakov prevažne sovietskych. Ešte pred letom podpísal tajnú direktívu, kde mali byť po tejto invázii zriadené koncentračné tábory pre odporcov. Pozývací list bol až v auguste a bol asi posledným náhradným rýchlokvaseným plánom, keď sklad so samopalmi pre údajnú kontrarevolúciu zlyhal, keďže boli s ruským mazivom a ponechaním sovietskych armád po skončení cvičenia ešte v júni.

SkryťVypnúť reklamu

Že by Maďari a Poliaci odmietali reformy sa mi zdá dosť ťažko uveriteľné, keď Poliaci šmelili kade chodili a Maďari už za sebou mali potlačenú revolúciu v roku 1956 a neskôr už mali aj súkromné podnikanie. Pomaly sa tam chodilo pozerať ako na západ.

Pri telefonáte oznamujú Dubčekovi, že stretne s Brežnevom v Čiernej nad Tisou: neviem či je to podľa nejakých pamätí, ale skôr obava nedôstojnosti bola z toho, že vo vlakoch sa podpisovala bezpodmienečná kapitulácia, tak ako Nemci po prvej svetovej vojne, či naopak Francúzi Nemcom vo vlaku v Compiegne.

Mimochodom dohody sa týkali výmeny nepohodlných ľudí vo vedení KSČ, rozpustenia takzvaných kontrarevolučných organizácií a obmedzenia slobody médií,“ tvrdí ruský historik a politológ Valerij Musatov. [denník Pravda]
Vo filme sa cvičenie spomenie iba okrajovo, keď už pristávajú lietadlá antonov: “zase ďalšie cvičenie?” Pritom majú zásadný význam, prečo je Dubček odvlečený. Dubček totiž nevedel ako ponechať sovietske vojská na území po skončení cvičenia. Moskva ho brala ako panáčika, ktorý zlyhal.

SkryťVypnúť reklamu

Scéna kde sovietsky vojak zastrelí nejakého mladíka omotaného vlajkou mohla byť lepšie zahraná. Totiž sovieti nahučali do svojich vojakov, že sa tu odohráva ozbrojená kontrarevolúcia a za každým rohom niekto striehne aby ich strelil do chrbta. Veľa zbytočných obetí spôsobili tým pádom aj v doprave, kde reagovali neadekvátne.

Okrem iného všimli ste, že východonemecká armáda sa invázie nezúčastnila? Vo filme si to ťažko všimnete, iba tak, že pozorne počúvate, ktoré armády sa invázie zúčastnili. Východonemeckí súdruhovia po smrti Stalina totiž spôsobili, že neskončila studená vojna, ktorú sa snažil v Berlíne dohodnúť Berija. Nezúčastnili sa preto, lebo český generál ešte deň predtým sovietom osvietil, že by to mohlo niekomu pripomínať návrat Nemcov do sudetov, a to by mohlo spôsobiť revoltu a odpor, čiže prekvapenie sa žiadne nekonalo a tom kto zdržoval prijatie rozhodnutia treba polemizovať z tohto hľadiska. Mne viac prišla uveriteľná verzia v českom století, kde Peter Marcin, ktorý hrá Biľaka, sa chytá za hlavu: “Suverenita? Panebože.”

Komunista hovorí panebože, je to výborné zachytenie dvojtvárnosti systému.

 

Dubček je tam lepšie zahraný ako človek, čo čaká akým smerom sa situácia vyvíja ako sa v danej situácii zviezť.

Celý priebeh v Moskve je podchytený v knižke Pražské jaro od Kalvodu.

Pravdivé je tvrdenie, že sú ochotní to utopiť v krvi, ale v skutočnosti to neoznamuje Novotný, ale priamo Sovieti Černíkovi a Dubčekovi. strana 475.

Svoboda poukázal na hrozbu občianskej vojny v Československu, z hrozby ktorej dostal Dubček infarkt. Podľa doktorov potrebuje odpočinok.

Áno, Dubček bol podráždený, lebo sa to už všetko nedalo vziať späť a naozaj sa spýtal čo vlastne po ňom chcú a ako to chcú.

Tŕň z päty Brežnevovi vytrhne Husák, povie mu, čo chce počuť, ale aj tak nespokojný odchádza s podpismi v dohode. Táto voľba sa tiež ukáže ako nie to čo očakávali a neskôr to Brežnevovi strana vyčíta.

V českom století zachraňuje Kriegla Novotný a v poslednej scéne ho vidí v lietadle, tak mávne rukou, že aj ostatní môžu nastúpiť a nie ako Dubček v našom filme, že odmieta vzlietnuť. Pravdepodobnejšie je verzia, že to bol Novotný, pretože to bola jeho misia s ktorou do Moskvy išiel.

Okrem toho je tu ešte jedna vec čo sa píše ako jedna z možných verzií dôvodu invázii, list československých generálov zo začiatku roku, kde chcú pre hrozbu jadrového konfliktu byť iba partnermi Warshawského paktu. Ono totiž obe strany USA aj Sovietsky zväz usilovali o doktrínu vzájomného sebazničenia, iba tak vedeli zabezpečiť, že druhý to nezmačkne. Ibaže ak by druhá strana vedela, že existujú nejaké pochybnosti o mačkaní červeného tlačidla, tak už by to nebolo zabezpečené ak by to nebolo pod priamym velením Sovietov, a preto by radšej vykúpali povstanie v krvi. Teória menších strát alebo trolley problem(výhybkový problém, prehodíš výhybku aby si zachránil 5 ľudí ak na druhej koľaji stojí jeden človek?)

V ďalšom článku režisér pre denník N hovorí, že sa venoval najmä rozhovorom s robotníkmi, ktorí s ním po degradácii spolupracovali, čo aj vysvetľuje jeho faktografickú neznalosť.

K hereckým výkonom: Jiří Zapletal si zopakoval úlohu Smrkovského z českého století, filmu pridáva 20 %, Ján Greššo(hral Kováča vo filme únos) v českém století je uveriteľnejší Husák, ale treba povedať, že Husákov prejav je ťažko napodobiteľný.

https://nezaujato.wordpress.com/2018/04/24/film-dubcek-je-rozpravka-pre-mladu-generaciu/

ľubomír drinka

ľubomír drinka

Bloger 
  • Počet článkov:  82
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ak je niekto jediný kto môže, tak musí.Ak môžete, tak píšte. Zoznam autorových rubrík:  Právomeranie rýchlostiobjektívna zodpovednosťSPPMeranie hmotnostiSúkromnéNezaradenéštatistika nehodovosti

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu