Prečo Sulík nevedel ako to bolo s druhou svetovou vojnou

Prečo Sulík nevedel, kto vlastne začal II. svetovú vojnu. Nemecko sa totiž zaviazalo vykladať dejiny v súlade s Norimberskými procesmi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Čoraz viac si uvedomujem, že je veľký rozdiel ako sú dejiny vnímané naľavo od Rýna a keďže Sulík dlhý čas žil v Nemecku, je ukážkový príklad ako vyklamané dejiny ako na jednej, tak na druhej strane spôsobujú medzinárodné trenice a dokonca za názor sú u nás ľudia odsudzovaní za skúmanie histórie. V relácii 28.5.2017 vyčítal Kotlebovi Mariána Magáta, stým, že ten človek hovorí, žeHitler nezačal vojnu.

Počuli ste niekedy, že Beneš opakovane povedal: radšej anexia Rakouska Nemeckom ako návrat Habsburkú? 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som čítal zažltnutý dejepis, rozmýšľal som, či niekto, kto nebude vedieť z akého zdroja je myšlienka, ktorú šíri, bude schopný rozlíšiť a vzájomne vyhodnocovať fakty.

Minulý týždeň som počul z rozličných médií termín mníchovská zrada. Tento účelový populistický výklad Československa Mníchovkej zmluvy/dohody (abkomen), dokonca Pavol Sybila vyštudovaný historik použil vo Vranove v cykle zabudnuté Slovensko: "západ nás tridsiatomôsmom zradil, a preto musíme byť v NATO."

Vychádza vám z toho NATO? Toľko omieľané kritické myslenie, je porušené práve Sybilom. Jasné, že nie. Západ nás zradil, preto sa predsa musíme obrátiť na východ, to bola téza ranných komunistov ako ospravedlnenie kam Československo začalo smerovať po 1945. O tomto sa písalo v Orwelovom románe 1984, že keď sa história nehodí súčasnej potrebe, tak sa výklad zmení alebo fakty jednoducho vymažú.

SkryťVypnúť reklamu

70 rokov nikdy nekončiaca propaganda, ktorú pravidelne vysiela RTVS za naše spoločné peniaze.

Za falšovaním histórie okrem toho treba vidieť potrebu zakryť pred svojimi voličmi zodpovednosť za druhú svetovú vojnu a medzinárodné právo vtedy označilo český protektorát a slovenský štát za spolupáchateľov a bolo potrebné Nemecku pripísať jednoznačnú vinu. A o falšovaní dôkazov spojencami som písal v danom blogu.

Odpoveď na moje otázky ministerstvu zahraničia, na ktoré odpovedal nakoniec Štátny pedagogický ústav:

Nemecko sa po druhej svetovej vojne zaviazalo vykladať dejiny podľa záverov norimberských procesov, vrátane školských osnov. Nesmie sa od nich odchýliť ani keby novšie dôkazy svedčili o absolútnom opaku.
Otázka č. 1: Má Slovenská republika niečo podobné?
Naša odpoveď: Je pravda, že Nemecko po druhej svetovej vojne pristúpilo okamžite k reformovaniu školského systému, predovšetkým historickej výučby, aby sa zamedzilo návratu nacizmu a posilnila sa obnovená demokracia. Zároveň však treba dodať, že to nebolo spoločné pre obe časti Nemecka, ale iba pre Západné Nemecko (SRN), nachádzajúce sa v západnej sfére vplyvu. Na východe sa dostala k moci totalita v podobe komunizmu, kde ani zďaleka neplatilo vo vzdelávaní to isté čo na západe. Nacistický svetonázor bol vymenený za komunistický, jedna ideológia vystriedala druhú.
V roku 1945 bolo obnovené aj Československo a vzdelávací systém sa naoko vrátil načas do starých koľají z čias prvej republiky, lenže ako vieme, už v roku 1948 komunisti prevzali moc aj u nás, čím na ďalších 40 rokov znemožnili progresívny rozvoj objektívneho, humánneho a demokratického dejepisného vzdelania. Aj po revolúcii trvalo dlho, kým sa dejepisné vzdelávanie dostalo aspoň na priemernú úroveň (hlavne pokiaľ ide o vyrovnávanie sa s totalitami a výkladom dejín v čase ich existencie). Mnohé veci nie sú ešte doteraz dotiahnuté, ale je ťažké kopírovať nemecký model bývalej Spolkovej republiky Nemecko, ktorý sa vyvíjal nepretržite viac ako 50 rokov bez zásahu totality. Našou snahou napokon nie je kopírovať nemecký systém, môže však poslúžiť ako inšpirácia v tom, čo sa dá aplikovať v podmienkach slovenského školstva.
Momentálne sa snažíme metodicko-didakticky spracovať dejiny tak, aby boli nezávislé na dohadoch a špekuláciách (schopných historikov je dosť) a mohli byť prezentované žiakom v kontextoch a v nadväznosti aj na iné príbuzné vyučovacie predmety, čo je predpoklad budovania kritického myslenia, ktoré je výrazne zastúpené i v súčasnom nemeckom vzdelávacom systéme. Objavujú sa teda snahy učiť dejepis viac moderne s ohľadom na kvalitnú interpretáciu dejín v snahe eliminovať extrémistické názory, je to však dlhodobý proces, ktorý môže fungovať vďaka snahe politických predstaviteľov a tiež za podpory verejnej mienky.
Otázka č. 2: POLITICKÉ PRÁVA
Čl.26
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
Čl.43
(1) Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje. Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chráni zákon.
Naša odpoveď:
Článok č. 26, odsek 2 v Ústave Slovenskej republiky patrí k skupine politických práv.
Článok č. 43, odsek 1 v Ústave SR patrí do skupiny hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv.
Opierate sa o Ústavu SR, neuvádzate však celé znenie čl. 26, odsek 2:
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

SkryťVypnúť reklamu

Z uvedeného vyplýva, že je potrebné uvedomiť si, že Ústavu SR dopĺňajú zákony jednotlivých odvetví práva, a preto bližšie podmienky ustanovuje zákon.
Systém ochrany ľudských práv má určitú hierarchiu. Vyššiu právnu silu ako Ústava SR majú medzinárodné dokumenty o ľudských právach (Všeobecná deklarácia ľudských práv (OSN), Dohovor o ochrane ľudských práv (Rada Európy a iné), ktoré Slovenská republika ratifikovala a tým sa (ako zmluvná strana) zaviazala rešpektovať a uplatňovať znenie týchto záväzných dokumentov vo svojej krajine. Všetky vnútorné zákony krajiny (vrátane ústavy) musia byť v súlade s týmito dokumentmi.
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (t.j. Európsky dohovor o ľudských právach v znení protokolov č. 11 a 14, s dodatkovým protokolom a protokolmi č. 4, 6, 7, 12 a 13) hovorí v článku 10:

SkryťVypnúť reklamu

ČLÁNOK 10
Sloboda prejavu
1.
Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie
povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

2. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam,
obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia
alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti
súdnej moci.
Odpoveďou na otázku č. 2 je vyššie uvedený odsek 2 článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dopĺňa Ústavu SR a má vyššiu právnu silu ako Ústava SR.
Ďakujeme za Váš záujem, veríme, že sme dostatočne odpovedali na Vaše otázky.

S pozdravom

PhDr. Jozef Facuna, PhD.
námestník riaditeľa

ľubomír drinka

ľubomír drinka

Bloger 
  • Počet článkov:  82
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ak je niekto jediný kto môže, tak musí.Ak môžete, tak píšte. Zoznam autorových rubrík:  Právomeranie rýchlostiobjektívna zodpovednosťSPPMeranie hmotnostiSúkromnéNezaradenéštatistika nehodovosti

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu