Mňa neprefarbíte, ja som čierny zvnútra!

Som nešťastný zo stavu tejto spoločnosti, keď sa o problémy súvisiace s rómskou menšinou zaujímajú nanajvýš radikáli, ktorí z toho vytĺkajú politický (a následne často aj finančný) kapitál. Keď sa tieto problémy neriešia, hoci je už dávno nie 5 minút pred dvanástou, ale prinajmenšom 5 minút po nej. Pred pár mesiacmi priniesol časopis Historická revue článok o situácii v medzivojnovom Taliansku a nástupe Mussoliniho k moci. Fašisti ovládli krajinu vďaka neschopnosti vlády, ktorá nedokázala riešiť problémy obyvateľstva a zabrániť radikalizácii. Niečo podobné zažilo aj Nemecko a Japonsko. Kam to dospelo, snáď všetci vieme. Táto neschopnosť stála životy desiatky miliónov ľudí. Ale dnes sme už predsa niekde inde, však? Alebo ani nie? Nemusíme ísť ďaleko, pozrime sa na Jobbik v Maďarsku, tragicky zosnulého Haidera v Rakúsku, alebo Kotlebovu ĽS NS na Slovensku...
Demokracia v dnešnej podobe má k dokonalosti veľmi ďaleko. Vo svojej podstate je to dosť nestabilný systém, ktorý, ak nie je dostatočne zabezpečený, má sklony zvrhnúť sa, či už k autoritatívnemu režimu, alebo k bezohľadnému drancovaniu prírodných zdrojov alebo pracujúceho ľudu. Sú situácie, keď priveľa demokracie ohrozuje jej samotnú existenciu. Je načase zasiahnuť. Na jednej strane proti radikalizmu, na druhej proti zneužívaniu sociálneho systému. Ale represie musia byť len krajnou možnosťou, ktorá sa použije, keď niet inej cesty. V prvom rade je potrebné veľa, veľmi veľa úsilia aj peňazí vložiť do riešenia príčin dnešného stavu. Pravidelné almužny nič nevyriešia, len situáciu zhoršujú. Treba urobiť viac. Myslím si, že každému je jasné, že rómska menšina na Slovensku dnes nie je schopná integrovať sa do spoločnosti vlastnými silami. Bez našej pomoci to nedokáže. A či sa nám to páči alebo nie, je v našom záujme a v záujme našich detí, aby sme jej pomohli. Hneď teraz.

(to be continued)