Dostali sa plavebné spoločnosti z krízy?

Ja patrím medzi tých, ktorí si to vedia užívať, vedia si plavbu vybrať a využívať jej výhody, ale som si vedomý aj negatívnych stránok takejto cesty za poznávaním nových krajín.

Poslednú plavbu pred krízou sme uskutočnili v júni roku 2019 a bola to už naša 16. plavba. Začiatkom roku prišla „covidová“ epidémia a všetko bolo inak.  Ďalšiu plavbu sme mali naplánovanú a zaplatenú na apríl 2020 z Yokohami v Japonsku severnou cestou cez Tichý oceán okolo Aljašky až do Vancouveru. V marci nám ju zrušili a vrátili nám peniaze v plnej výške. To sme sa akurát nachádzali v Bangladéši a ledva sa nám odtiaľ podarilo vrátiť naspäť do Thajska, kde sme „zamrzli“ na ostrove Phuket až do konca júna. V lete sa opatrenia trošku zmiernili a tak sme sa vrátili na Slovensko. Cestovanie potom dostalo tvrdú ranu, okrem krátkej návštevy Chorvátska a Talianska sme trčali doma. A následne takmer celý rok 2021. Minulý rok sa cestovanie obnovilo, aj keď s určitými obmedzeniami. Ale na plavbu sme sa nechystali, až kým som nenašiel jednu, o ktorej som už dlho sníval. Preplaviť sa opäť Panamským kanálom, ale tentokrát smerom na juh do Južnej Ameriky. A tak som neodolal a v júli som plavbu objednal s tým, že odplávať sa malo 19. novembra z Fort Lauderdale na Floride a plavbu sme plánovali ukončiť 5. decembra v Santiago de Chile, resp. jeho prístave Port Antonio.

Určité obavy sme pravdaže mali, loď je predsa to najhoršie miesto, na ktorom sa môžete nachádzať počas nejakej epidémie. To sa plne ukázalo pri covide.

Všetko to začalo na lodi World Dream rovnomennej spoločnosti, ktorá sa orientuje na ázijský trh. Plavila sa od 19. januára 2020 do 24. januára z Číny do Vietnamu a naspäť. Na palube mala 6 903 osôb, z ktorých 28 bolo z Wuhanu. Keď sa loď po tomto výlete vrátila do čínskeho prístavu Nansha, ktorý obsluhuje mesto Guangzhou, bola všetkým vystupujúcim pasažierom a členom posádky meraná teplota. Tridsaťjedna z nich bolo následne testovaných na vírus, ale ani jeden z nich nebol pozitívny. Neskôr sa ukázalo, že niektorí z nich boli už nakazení. Následne táto loď urobila ešte tri okružné plavby. Na poslednej z nich, keď sa plavila z Hongkongu do Taiwanu (mala na palube 3 800 pasažierov) dostali správu, že traja cestujúci z Vietnamu, ktorí boli na lodi a vystúpili v Honkongu boli nakazení vírusom. Taiwanské úrady lodi nepovolili pristátie a tak sa vrátila do Hongkongu, kde ju následne dali do karantény. Tá bola 9. februára uvoľnená. Všetci členovia posádky boli testovaní negatívne. Cestujúcich netestovali, pretože neboli v kontakte s tými Vietnamcami, ktorí boli testovaní pozitívne. Nakoniec sa ale ukázalo, že jeden z nich bol nakazený. Keď si to teraz spätne uvedomíme, zdá sa nám to nepochopiteľné zanedbanie epidemických opatrení.

Prvá loď vážne postihnutá epidémiou bola Diamond Princess. Musela prerušiť plavbu a zakotvila 4. februára 2020 v karanténe v prístave v Yokohame. Ostala tam asi mesiac. Z jej 3711 pasažierov a členov posádky ochorelo 712 a zomrelo 14 ľudí. Potom to už išlo ako lavína. Jedna loď za druhou hlásili počty nakazených, množili sa aj prípady úmrtí. Svet plavebných spoločností pochopil, že je zle. A bolo.

V ďalšom priebehu roku 2020 lodné spoločnosti úplne pozastavili plavby. Na lodiach ostala len obmedzená posádka, udržiavajúca lode v pohybe, mimo prístavov. Prebytočný personál bol prepustený, odhaduje sa, že denne stratilo prácu až 2 500 ľudí. V auguste 2020 Medzinárodná asociácia výletných lodí (Cruise Lines International Association) hlásila 1 170 000 stratených pracovných miest. Straty na tržbách lodných spoločností dosahovali miliardy dolárov. Akcie najväčších lodných spoločností, ako sú Royal Caribbean, Norwegian Cruise Line a Carnival Corporation sa prepadli a stratili 80% svojej hodnoty! A to v priebehu asi jedného mesiaca od februára do marca 2020. A treba poznamenať, že doteraz sa z toho nespamätali.

V dôsledku celkového uvoľnenia cestovania loďami v roku 2022 sme sa rozhodli ísť na našu ďalšiu plavbu. Dva týždne pred vyplávaním nám zmenili prístav, z ktorého sme mali vyplávať. Namiesto Fort Lauderdale to bude Miami. To ale pre nás nebol žiaden problém, my sme už v Miami boli. Naopak, mali sme to do prístavu ešte bližšie, ako by to bolo v prípade Fort Lauderdale.

Nalodili sme sa bez väčších problémov, všetko išlo plynule a bez komplikácií. Len nám skontrolovali vakcinačné preukazy. Na lodi sa chodilo bez masiek, len kto chcel si ju dal. Personál tak isto. Kto chcel mal masku, komu to nevyhovovalo nemusel si ju nasadiť.

Vyplávanie z Miami je vždy zážitok, ktorý sa síce môže opakovať, ale nikdy to nie je to isté a nikdy sa nenudíte. O prístave v Miami som písal už v jednom z predchádzajúcich článkov. Ak ste ho prípadne nečítali, alebo si čítanie chcete zopakovať pripájam ho sem. Aspoň nemusíte dlho hľadať.

A teraz už zopár najnovších fotiek.

Čakali nás dva dni na mori a potom pristátie na ostrove Aruba. Prístav Oranjestad sme už na jednej plavbe zažili, ale aj tak som sa tešil. Pôjdeme len tak na pláž a užijeme si more, potom sa prejdeme po meste a možno si pozrieme aj miestne múzeum. Prvýkrát, keď sme tu boli, tak sme sa naháňali. Najprv sme si urobili šnorchlovací výlet loďou a potom sme ešte stihli aj výlet turistickým autobusom po ostrove. Písal som o tom v tomto blogu:

Našu prechádzku po ostrove sme začali hľadaním múzea. Nebolo ťažké ho nájsť, len pár ulíc a už sme tam boli. Národné archeologické múzeum Aruba je malé. Pozriete si ho aj za menej ako hodinu. Najstaršie archeologické dôkazy o prítomnosti ľudí na tomto ostrove pochádzajú až z asi 2 000 rokov pred našim letopočtom. Bolo to tzv. predkeramické obdobie, takže veľa po nich neostalo. Naopak, z obdobia, keď Arubu obývali ľudia keramického obdobia sa našlo pomerne veľa keramiky, ktorú si tu môžete pozrieť.

V súčasnosti už na ostrove nežije ani jeden pôvodný obyvateľ. Po návšteve múzea sme sa prešli po meste a potom sme sa odviezli taxíkom na pláž.

Potom nás čakal ďalší deň a noc na mori. Postupne sme si uvedomovali, že boli prijaté rozličné úsporné opatrenia. Personálu bolo očividne menej a kvalita jedla nebola taká, na akú sme boli zvyknutí. Aj ten internet bol taký pomalý, že sa nedal používať. Ale za príplatok bol rýchlejší. Na lodi je vždy čo robiť, je tu množstvo akcií a niekedy som ani nestíhal všetky, o ktoré som mal záujem. Mám rád prednášky o lokalitách, ktoré navštívime. V minulosti takéto prednášky robili veľmi erudovaní ľudia, vždy ma bavili. Napríklad aj známy český cestovateľ Miloslav Stingl robil niekoľko rokov na lodiach prednášky a takto zadarmo precestoval a navštívil mnoho destinácií, na ktoré sa nedá tak ľahko dostať a keď aj, letenky sú drahé. Viem si predstaviť, že jeho prednášky boli pútavé a prínosné. Doteraz mám rád jeho cestovateľské knihy. Ale tento raz boli prednášky síce na dobré témy, ale nudné a často chaotické. Prestal som ich navštevovať. Rovnako to bolo so zábavou. Pamätám si našu prvú plavbu s MSC. Každý večer sme boli v divadle a vždy to bolo výnimočné. Vystupovali tam vynikajúci umelci, hudobníci, artisti... Teraz bol program často bez živej hudby, pripomínalo to skôr karaoke. Aj kapely v baroch boli nudné. Bol tu síce známy B. B. King's Blues Club at Sea, tribute na počesť slávneho klubu na ešte slávnejšej ulici Beale street v Memphise, ale muzikanti nedosahovali tie kvality, ako sme videli pri našej plavbe okolo Nového Zealandu vo februári roku, teda ešte pred pandémiou. To bolo na sesterskej lodi Noordam.

Po celodennej a celonočnej plavbe sme sa ešte pred svitaním priblížili k pobrežiu Panamy. Ani nie za jeden deň sa dostaneme z Atlantického oceánu do Tichého oceánu. Kedysi to lodiam trvalo mesiace, kým sa okolo mysu Horn preplavili z Karibského mora na pacifické pobrežie Panamy. Ale o tom až v ďalšom článku.

Lubo Repka