Morské oko - najväčšie pleso vo Vysokých Tatrách. Rozprestiera sa priamo pod Rysmi z poľskej strany. Pre Poliakov je to čarovné pútnicke miesto vďaka tomu, že ho navštívil aj Ján Pavol II.
Kamarát Johny cestu k Morskému oku okomentoval spôsobom, že ak by sme zobrali ľudí z obývačky od telky a postavili ich na nekonečnú asfaltku / cca 8km/ z parkoviska Palenica Bialczańska cez dolinu Roztoki k Morskému oku, tak to by zodpovedalo "vzorke", ktorú tam môžete stretnúť. Sú to najmä rodinky s kočíkmi, nosítkami, ľudia v šortkách, pyžamkách, trenkách, v sandáloch, plátenkách. Nič nenasvedčuje tomu, že sú v takej nadmorskej výške /1395 n.m/., kde sa z minúty na minútu mení počasie.
Podľa tradície by každý Poliak mal prísť na Morské oko minimálne dvakrát v živote. Raz ako dieťa v sprievode rodiča a potom druhýkrát ako rodič so svojim dieťaťom. Keď sa zamyslíme nad početnosťou poľského národa, tak už len táto myšlienka je tým správnym marketingovým ťahom na zabezpečenie návštevnosti.
Naša dovolenková pozícia v Tatranskej Javorine bola celkom strategická, tak sme ju chceli využiť na preskúmanie tejto lokality. Vyrazili sme smerom na Lysú Poľanu a hneď za hraničným prechodom sme odbočili doľava na parkovisko Palenica Bialczańska /parkovné 20zlotých/. Samozrejme sme premýšľali, ako čo najlepšie preklenúť nezáživnú časť po nekonečnej asfaltovej ceste v zástupe ľudí z parkoviska k Morskému oku. Ale Poliaci to už dávno vyriešili - po ceste premávajú konské záprahy, ktoré vás za 50 zlotých vyvezú priamo k plesu /späť už len 30 zlotých/. Doporučujem si pri ceste na toto miesto Tatranských veľhôr zameniť peniaze. Nie je problém platiť aj eurami, ale buďte si istí, že kurz bude veľmi nevýhodný.
Taktiež vstup do doliny je spoplatnený a možno aj vďaka tomu sa pokiaľ ide o čistotou našich Tatier nemôžeme s Poliakmi vôbec porovnávať. Tam kde sa pohybuje viac ľudí majú prenosné WC kabínky. V prírode to veľmi pekne neukáže, ale je to stále lepšie, ako naše zapáchajúce servítkové kráľovstvá takmer v každom zákutí popri chodníkoch.
Počasie je zatiaľ vydarené, akurát na končiaroch hlásia veterno, ale chceme to skúsiť, pokiaľ to pôjde a bude to bezpečné. Vybrali sme si cestu po žltej značke. Morské oko sme obchádzali po pravej strane smerom na Spiglasowu przel. Cesta bola veľmi pohodlná, viedla najskôr cez borovicový les a potom sa otvorila krásna panoráma. Chodník bol dostatočne široký a skvele udržiavaný. Pekne sme vytraverzovali až na vrchol. Je tu ticho a kľud, všetci pútnici končia na Morskom oku, kde posedávajú a občerstvujú sa.
Sme na vrchole. Viditeľnosť maximálna, ale je problém udržať sa na nohách, vietor je naozaj silný. A tu nastal problém. Plánovali sme prechod k Piatim Poľským plesám, na ktoré sme už dovideli, akurát nás delil úsek s reťazami, ktorý bolo treba zliezť vertikálne smerom nadol. Po porade sme sa rozhodli vrátiť späť tou istou trasou, lebo hompáľať sa na reťazi v takomto počasí sme vyhodnotili ako nebezpečné. Niektorí zo skupiny boli presvedčení, že by to možno boli zvládli, ale s odstupom času priznali, že sme zvolili správne riešnie. Sila skupiny vždy záleží od najslabšiehio článku v nej.
Pohľad späť z parkoviska Palenica Bialczańska nás uistil v tom, že sme sa rozhodli správne a podarilo sa nám utrhnúť si ešte jeden krásny deň. O pár hodín krajinu zavalili ťažké mraky a večer, tak ako ohlásil Aladin poriadne zapršalo.
