nezasiahol i keď finanční žraloci už začínajú objavovať aj túto destináciu. Lyžiarské strediská, lanovky, drevené chodníky v Bachledovej doline naznačujú, že v najbližších rokoch aj tu nastane zmena.
Ale ideme sa túlať. Do batohu zbalíme poriadne oblečenie, obuv, dobrú náladu a keď do kolektívu prizveme pár dobrých priateľov, úspech na zmysluplne využitý deň je zaručený.
Ubytovanie sme našli v Tatranskej Javorine v súkromí. Nasledujúci deň sme naplánovali tak, aby sme sa z túry mohli vrátiť priamo na ubytko bez použitia auta. Preto sme zvolili trasu z Tatranskej Kotliny, cez Plesnivec, Kopské sedlo späť do Tatranskej Javoriny.
Večer sa nikomu nechcelo ísť spať, ale ak chceme zážitky, tak treba ráno vyraziť čo najskôr. Teraz, keď sa už deň skracuje to platí dvojnásobne. Chodníky nie sú preplnené a človek si viac vychutná okolitú prírodu. V tej časti kam smeruje naša cesta je ľudí na chodníkoch menej a jesenné počasie zvykne byť stabilné, ale samozrejme pripravený treba byť na všetko. Neznášam cestu v zástupe, keď musíte celý čas pozerať na päty nejakému turistovi a bohužiaľ aj taká je realita našich veľhôr.
Ráno sme čakali na zastávke autobusu, ktorý mal odchod o 7.10 hod. Pár minút pred odchodm uvedeného spoja však dofrčal na zastávku novotou voňajúci, modrý poľský autobus. Ostatní cestujúci začali nastupovať, tak sme trošku zneisteli a pýtame sa vodiča, či nás zoberie na nástup k Plesnivcu. Túto zastávku na tabuľke uvedenú nemal /Zakopané - Poprad/. "Aáááá Čarda, OK.", s úsmevom odpovie sympatický vodič. Eurá žiadny problém, lístok sme dostali. Nič ho nezaskočilo. Ale poviem vám, že takú jazdu autobusom som v živote nezažila. Raz všetci nalepení vpravo, v zápätí nás to strhlo doľava, ešte že sme sedeli. Ako keby nás ukradol. A veru tak aj bolo, vlastne nás kradol, snažil sa všetko pekne stíhať pred našim plánovaným spojom. Pobral všetkých platiacich turistov zo zastávok, ktoré mal, možno aj nemal, v cestovnom poriadku. Zrazu brzda a na celý bus zakričal : "Čarda". To bolo znamenie pre nás. Vyskočili sme a on letel ďalej.
Neskôr nám domáci potvrdili. Áno Poliaci to robia takto a Popradká SADka vozí dôchodcov zadarmo.
Chlapci nahodili rezké tempo, tak som sa snažila prispôsobiť. Treba vystúpať a nabrať výšku, ale mne to nedá, musím sa tu aj poobzerať. Krásna jesenná kvetena mi v mnohom pripomína naše hole, akurát tu všetko kvitne s dvojmesačným oneskorením, tak si to užívam. Očianka, trezalka, pamajorán a tie neskutočne krásne jedle. Cítim vôňu živice, ktorú jemný vánok prináša z lesa. Tak tu sa mi určite bude páčiť.
Tak napokon sme to nejako s odretými ušami zvládli - hovorím za seba, išla som nadoraz. Moji súputníci boli na tom lepšie, ešte ušetrili energiu. Ale kapurkovú sme zvládli všetci u super človeka Adriána v Javorine. Tá limbovica bola famózne vydarená ....
