Pomaličky sa chystala dôjsť k voľnej priehradke vedľa mňa. Na tvári tisíc vrások, ale i úsmev, čo veľa vie. Už-už som jej chcel uvoľniť miesto. Napriek zjavnej telesnej nepohode a tomu, že vonku sa všade nepríjemne šmýkalo, neprestávala z nej vyžarovať vnútorná pohoda, až som sa i ja musel pousmiať.
Nedošla. Spoza nej ako traktor vybehla moletná, udychčaná osôbka s fialovým prelivom prestarnutej pankáčky a postavila sa na prázdne miesto, drkotajúc čosi na unavenú úradníčku za pultom rýchlosťou nemeckého guľometu. Zložila si na zem dve teskotašky praskajúce vo švíkoch s tresnutím smelo konkurujúcim láskyplnému pohladeniu palicou od lysého slovenského národovca.
„A to sa nehanbíte, takto sa predbiehať? Tá pani pred vami tu bola skôr!" pokúšal sa ktosi starkej zastať.
„Nehanbím!" odvrkla a ďalej si vybavovala svoje.
Stačil mi pohľad za priehradku a rezignovaný povzdych únavy. S hanbou sa priznám, nebol som tam, inak by som sa bol ohradil.
Bol som tam, kam zvyknem odísť, keď snívam.
Sú tam miesta, tiché a farbisté, kde sa dá odpočinúť.
Vymyslel som si ich.
Jaskyňa s drakom, ktorého som presvedčil, že hltať nevinné princezné nie je najlepší nápad, tak pobafkáva kvalitný holandský tabak vo vlastnom obchode so starožitnosťami a handrkuje sa o každý kúsok s pravým zanietením nefalšovaného znalca.
Mäkulinké postele, kde nevinné plyšáky strážia spiace krásavice. Radím vám, zbytočne ich nerozzúrte, vedia byť zlí.
Pláže s teplým pieskom, kde večne svieti slnko a je tam dostatok miesta na vylihovanie i cenzurované šantenie. Veľké slnečníky, mojito v ľade.
Hroby bývalých lások s hromadami zvädnutých ruží. (Slzy vždy vyschnú. Vždy.)
Zachránené dievčatko so zápalkami, čo ich odložilo kvôli zaprášenému antikvariátu.
Jaskyňa, kde spíte na pestrofarebných šatkách z hodvábu po večeri z chleba, syra a voňavého francúzskeho červeného vína.
A starká, smutne sa otočiac, odišla. Naprázdno.
Všetci zostali ticho.
Zobudil som sa, ako by povedal môj otec.
Vrátil som sa do prázdneho bytu.
Chcel som si naliať plný pohár, dať starej kamarátke pusu na čelo a keby sa náhodou rozplakala a premočila mi tričko, povedať jej, ako ju strašne nenávidím. V reštaurácii, kde som sa bol najesť mi pitie po pizzi priniesol prefetovaný pervitínový pikolík.
Už som váš. Ja, kráľ pretvárky, sebectva, mamonu a klamstva.
Už som váš.
Na zdravie.
