O minciach a ľuďoch

Snežilo. Dokonca aj vo všadeprítomnom smogu to zanechalo akýsi dojem čerstvosti a chladu. Nič na tom nezmenil ani fakt, že som sa to dozvedel okienkom v preplnenom autobuse, čo smeroval ktovie kam: orientačný zmysel si vzal dovolenku bez môjho vedomia a šiel si užiť teplo niekam do trópov. (Inak povedané, zasa som zle nastúpil).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Niekoľko premrznutých manželiek s taškami sa bavilo o štrajku a mýtach.

(No, chlapci, už onakvejší sluhovia rozhadzovali hnoj po panskom dvore a nič im to nepomohlo. Miško, Janko, Robko a Vladko si najmú iných paholkov, čo to pekne odpracú, vyčistia a ešte aj poďakujú za poskytnutú pracovnú príležitosť v čase krízy. Ale aj tak vám držím palce.)

Ako napísal klasik, nechávalo ma to chladným.

Jemne, ale neústupčivo sa totiž prejavila potreba, čo robí človeka človekom. Vyskočil som z MHD a dal sa hľadať najbližšie verejné WC.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som už krepčil ako Jánošík nad vatrou, pošťastilo sa. Vrazil som do dverí rýchlosťou roztraseného kamióna.

Hajzelmama zababušená do desiatich vrstiev svetrov, tričiek a rolákov pri pohľade na moje zúfalstvo len zhovievavo kývla a pustila ma, aby som sa (eufemisticky) zbavil nákladu.

Chlór, relatívne čisté misy a steny, čiže prijateľný komfort.

Dokázal som to.

Úľava sladká ako desať orgazmov.

Teta sa usmievala tiež.

Pristúpil som k okienku, že za výdaj dobre zaplatím.

Vyhrabal peňaženku z vrecka.

Otvoril priehradku na drobné... a nič. Ani pavučiny sa v tom kráľovstve neusadili.

Keby len to. Bankovky tiež nikde.

SkryťVypnúť reklamu

Teta sa prestala usmievať.

Ja tiež.

„No tak, bude to?" popohnala.

Našťastie v bunde sa pár okrúhlych pokladov našlo, len to chvíľku trvalo.

Vysypal som ich na dosku a odkráčal čo najrýchlejšie. Úprimne, do úst sa mi drala veta „Hneď, len sa nepos*rte!" ako poriadna dávka ironického humoru, ale prehltol som ju. Nemuselo by to dopadnúť najlepšie a na hádky som ozaj nemal náladu.

Cashflow kvadrant šuviks; kam sa všetky tie mince podeli?

Nedalo mi to a rozrátal som na prstoch:

Zaplatil som náklady na živobytie, nákupy, faktúry.

Zaplatil som internet, telefón, knihy.

Zaplatil som stretnutia s priateľmi, obedy, spánok.

SkryťVypnúť reklamu

Zaplatil som aj škriatkovi pod posteľou. Tomu som veru musel; natriasal ponožkou tak vehementne, že sa to nedalo ignorovať. Navyše sa zreteľne vyjadril, že ak mu neprispejem, tak mi, pekne prepytujem, naští aj do posledného mlieka. Volá sa Odvýplaty.

Ešteže v tajnej skrýši pod prahom zostali posledné dve eurovky. Veď viete, pre prievozníka.

Ľuboš Rusnák

Ľuboš Rusnák

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mierne naivný, podľa možností ešte stále detský (dospelý).Naozaj. Zoznam autorových rubrík:  In VivoTo ostatné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

713 článkov
SkryťZatvoriť reklamu