Dva dni sa priateľka neúspešne snaží dostať k lekárovi s príšerných kašľom a ešte príšernejšou nádchou. Najprv sa snažila vyliečiť dostupným spôsobom (čaje, med, zábaly, coldrex). Keď to nevyšlo, uznala, že treba zájsť k lekárovi. Prvý deň bolo v čakárni veľa ľudí. Sedieť celé hodiny s chorobou v miestnosti s ďalšími chorými ľuďmi je nielen deprimujúce ale zdá sa, že aj dobre na hlavu padnuté. S oslabenou imunitou je predsa človek ešte viac náchylný na zhoršenie stavu. Zašla k lekárke prvýkrát, no to sa otočila hneď v čakárni. O niekoľko hodín neskôr išla skúsiť šťastie znovu. Opäť veľa ľudí a keďže bolo zrejmé, že sa na rad už nedostane, musela počkať do rána.
Dnes ráno o siedmej vyrazila priateľka k lekárke, sadla si do čakárne s dobrým pocitom, že je prvá. Nik ju neokašliaval, nik na ňu nefunel ani necivel. Poctivo čakala pred dverami svojej lekárky. Sem-tam zazrela sestričku ako vychádza z dverí a vracia sa späť. O pol hodinu sa spýtala sestry, či už je pani doktorka v ordinácii. Zdravotná sestra jej však odpovedala protiotázkou: A to neviete, že dnes ordinuje pani doktorka až od desiatej?
Vtedy si spomenula na niekoľko základných charakteristík dobrého pacienta. Tie sú podobné biblickým cnostiam.
Pacient je trpezlivý - bez ohľadu na to, či pred dverami čaká hodinu alebo tri a či ho nejaká doktorova známa trikrát predbehne, pacient sedí a v ruke si žmolí poradové číslo.
Pacient je múdry - vždy vie, kedy ordinuje jeho lekár aj keď ordinačné hodiny nenájde na internete a pri dverách ordinácie sa strácajú v záplave reklám.
Pacient je tichý - keď už vstúpi do ambulancie, v žiadnom prípade nesmie preukázať schopnosť baviť sa na odbornej úrovni s lekárom. V ordinácii je šéfom lekár a ten neznesie, keď si nejaký laik čosi, kdesi preštuduje a potom mu dáva rozumy. Hlavne neznesie, keď mu pacient pripomína dávno zabudnuté prednášky profesorov z výšky.
Pacient je pokorný - s výmenným lístkom chodí od dverí k dverám, načúva nárekom a chrapotom na rôznych oddeleniach a lekári na neho hľadia ako na dajakú súčiastku, kus kosti, tamtú pečeň, boľavý zub, či zapálené hrdlo. Lekár je automechanik a pacient iba kus pospájaných súčiastok. Máloktorý z lekárov sa na človeka pozerá ako na komplexnú bytosť s pocitmi, radosťami a trápeniami. Lekári zabudli na ľudskú dušu.
S týmto zoznamom už nemáte chuť drzej sestričke odpovedať. To, že za pol hodinu okolo mojej priateľky prešla aspoň 3x, videla ju sedieť v čakárni a nič jej za celú dobu nepovedala, svedčí o jej vzťahu k pacientom. Pacient musí byť nielen trpezlivý ale aj pokorný. Myslím, že je dosť veľa dobrý lekárov a ich sestier a dobré meno im kazia tí, kam pacienti prídu s jednou chorobou a odchádzajú odtiaľ s dvoma. Toto bol, bohužiaľ, jeden z tých zlých príkladov z ktorých sa treba poučiť.
