Bude Myanmar kolóniou Číny? Stráca sa budúcnosť krajiny, ktorá smerovala k demokracii.

Písmo: A- | A+

Zviazať a prepojiť. Tak možno preložiť hlavnú myšlienku čínskeho ekonomického projektu Belt and Road, ktorého súčasťou má byť Myanmar. Najprv treba zviazať demokraciu. Potom sa môže začať ekonomická kolonizácia.

Protesty v Yangone
Protesty v Yangone (zdroj: Frontier Myanmar)

Masové protesty v Myanmare trvajú už týždeň. Niekoľko ľudí bolo zranených, jedno 19-ročné dievča bolo zastrelené. Slovensko by pri takejto udalosti bolo otrasené v základoch. V prípade myanmarskej armády to môžeme považovať iba za varovanie.

Protesty proti niekoľko desaťročí trvajúcej diktatúre armády nie sú v krajine ojedinelé. Ani jeden z nich však nedokázal podkopať silu armádnej oligarchie.

Pri masových protestoch proti diktatúre v rokoch 1988 a 2007 neváhala armáda striaľať do demonštrantov a zabiť stovky ľudí priamo na uliciach. 

Povstanie proti diktatúre v roku 1988 bolo potačené streľbou do demonštrantov.
Povstanie proti diktatúre v roku 1988 bolo potačené streľbou do demonštrantov. (zdroj: AFP)

Zlom nastal pred desiatimi rokmi.

Vtedy sa armáda rozhodla poľaviť a umožniť čiastočnú demokraciu. Rozhodla sa tak po 40 rokoch absolútnej izolácie, chudoby a zaostalosti. Armáda spravila z dobre prosperujúcej krajiny úplnú trosku. Paláce generálov a ich neobmedzená moc však ruka v ruke s Čínskou podporou rástla.

Jeden si povie, že armáda pripustila fungovanie demokracie v rámci svojho sociálneho experimentu. Oveľa pravdepodobnejším dôvodom však bol katastrofálny stav ekonomiky.

Desať rokov si Myanmar užíval niečo, čo sme označovali ako zmiešané vládnutie, kde demokraticky volená vláda mala za chrbtom po zuby ozbrojenú armádu pripravenú kedykoľvek prevziať moc, ak sa demokracia rozrastie do väčších rozmerov než jej bolo dovolené.

Zahraničné investície rástli, rozbiehali sa veľké projekty, modernizovala sa krajina, prichádzali turisti, KFC, hipsterské kaviarne a obchodné centrá. Všetko sa náhle zastavilo minulý týždeň.

Skorumpovaní armádni oligarchovia na čele s generálom Min Aung Hlaingom spáchali vojenský prevrat po tom, čo v novembrových voľbách s drvivou väčšinou vyhrala demokratická strana NLD.

"Po roku zorganizujeme nové a slobodné voľby" hovorí generál Min Aung Hlaing, podľa ktorého boli novembrové voľby zmanipulované. Kto by však veril šialencovi, čo v minulosti nariadil strieľanie do pokojných demonštrácií, či genocídu Rohyngov?

Diktátor Min Aung Hlaing je zodpovedný za genocídu Rohyngov v roku 2017.
Diktátor Min Aung Hlaing je zodpovedný za genocídu Rohyngov v roku 2017. (zdroj: Lynn Bo Bo/EPA)

USA uvalila na Myanmarskú armádnu oligarchiu sankcie. EU a OSN žiada rešpektovať výsledky novembrových volieb. Čína, Rusko, Thajsko aj Filipíny akceptujú zásah armády.

Demokracia sa v juhovýchodnej Ázii jednoducho nenosí.

Myanmarská spoločnosť sa na niekoľko rokov nadýchla, podobne ako Československo v roku 1968. Armáde zvanej Tatmadaw sa tento pokus už prestal páčiť, privilégiá, bohatstvo a neobmedzená vláda sú pre nich veľkým lákadlom.

Veľký vplyv v tejto šachovej hre má Čína, keďže je geograficky blízko a zároveň je najväčším obchodným partnerom Myanmaru. Ďaleko za ňou nasleduje Thajsko a Európska únia.

Číne vyhovujú diktátorské režimy.

Dohodnúť sa s diktátorom má veľké výhody. Žiadne verejné obstarávania, žiadna konkurencia, žiadne práva zamestnancov a zákony, ktoré si vladár prispôsobuje podľa svojej aktuálnej potreby. Také privilégiá sa páčia krajine, ktorá ašpiruje na svetovú veľmoc. 

Čo chce Čína získať v Myanmare?

  1. Armáda cez svoje firmy zabezpečí pre Čínu lacnú a poslušnú pracovnú silu.

  2. Čína môže plne zapojiť Myanmar do programu Belt and Road, čo jej zabezpečí prístup k Indickému oceánu ale aj pohodlný pozemný prístup k Bangladéšu a Indii.

  3. Myanmar môže slúžiť aj ako ochranná zóna medzi Čínou a Indiou, medzi ktorými v posledných týždňoch vládne napätie.

Čína je zaujímavé sociálne laboratórium. Jej systém ekonomického rozvoja a nulovej tolerancie voči politickým slobodám verne kopíruje presvedčenie rímskeho cisára Caligulu, "Dajte ľuďom chlieb a hry a budú vás milovať".

Myanmar až do roku 2011 nemal ani to, keďže tamojšia ekonomika bola v katastrofálnom stave.

Hlavné dopravné koridory čínskeho programu Belt and Road. Myanmar pretína južná cesta.
Hlavné dopravné koridory čínskeho programu Belt and Road. Myanmar pretína južná cesta. (zdroj: The B1M / YouTube)

Starý armádny režim dnes zažíva renesanciu. Za posledné desaťročie sa v tichosti prezbrojil, aby bol silnejší než predtým.

Staré časy, keď stačilo šíriť propagandu v televízii a rádiu sú však preč. Myanmarčania dnes plne využívajú internet na získanie informácií. Facebook zrušil účty armádnych generálov a ich masmédií šíriacich propagandu a fake news. Krádež moci by sa mala vykonať sofistikovane a nie "na hulváta" strieľaním do davu ľudí ako to bolo v rokoch 1988 a 2007.

Cenzúra. V sobotu 13. februára armáda vydala nariadenie, že médiá nesmú označovať súčasnú vládu za "vojenský prevrat". Niektoré médiá začali používať slovo "junta" čo prakticky znamená to isté.
Cenzúra. V sobotu 13. februára armáda vydala nariadenie, že médiá nesmú označovať súčasnú vládu za "vojenský prevrat". Niektoré médiá začali používať slovo "junta" čo prakticky znamená to isté. (zdroj: Frontier Myanmar / Facebook)

Myanmarská armáda zrejme zopakuje Čínsky scenár z Hong Kongu, kde dlhodobé protesty nedokázali zastaviť postupnú úpravu právnych nariadení tak, aby slúžili záujmom Pekingu.

Čína potrebuje Myanmar ako strategického partnera na realizovanie projektu Belt and Road. V rámci tohto programu by Čína mohla investovať veľké prostriedky do rozvoja infraštruktúry, najmä budovania moderných ciest, železníc, prekladísk, distribučných centier, výroby elektrickej energie.

Myanmar by mal Číne umožniť pozemný prístup k Bangladéšu a Indii a rovnako námorný prístup k Indickému moru. Už niekoľko rokov je v pláne výstavba najväčšieho prístavu v Juhovýchodnej Ázii pri meste Dawei. Čína má o projekt prístavu Dawei záujem, aby zrýchlila a zlacnila prepravu tovarov k Blízkeho východu a Európy.

Južná Ázia je najviac vyťažený námorný koridor na svete.

Myanmarské železnice sú v dezolátnom stave. Od čias britskej kolonizácie neboli prakticky nikdy rekonštruované ani modernizované. Čína má preto veľký záujem o ich kompletnú prestavbu, rovnako ako aj o prestavbu existujúcej, avšak technicky zaostalej, diaľnice medzi mestami Yangon a Mandalay. Len v infraštruktúrnych projektoch ležia miliardy eur.

Protesty proti zrušeným voľbám vytvrvalo pokračujú.

Zdá sa, že miera demokracie a blahobytu teraz závisí ani nie tak od armády ako od záujmov Čínskej komunistickej strany.

Tri prsty. Symbol občianskej neposlušnosti.
Tri prsty. Symbol občianskej neposlušnosti. (zdroj: Frontier Myanmar / Facebook)
Skryť Zatvoriť reklamu