Lockdown na niekoľko rokov. Vojenský prevrat v Myanmare pripomína Československo 1968.

Písmo: A- | A+

Myanmar som navštívil pred troma rokmi. Armáda vyhlásila výnimočný stav a zdá sa, že ľudí uväznila v krajine bez budúcnosti.

"Armáda ráno odpojila internet. Keď sa o niekoľko hodín neskôr znovu spustil, čítala som, že bankomaty nefungujú. Nemám peniaze, k účtu sa nedostanem. Ľudia v panike vykupujú potraviny v supermaketoch. Čakám v obave čo sa stane, možno je lepšie nechodiť teraz von," napísala mi dnes ráno Thazin z Yangonu.

Yangon je najväčšie mesto Myanmarska, ktoré dnes zažíva vojenský prevrat.

Armáda vyhlásila výnimočný stav po dobu jedného roka.

"Sú to zlí ľudia", hovorí Thazin o armádnych generáloch, ktorí teraz držia neobmedzenú moc vo svojich rukách.

Stopovanie v Myanmare šlo hladko. Nepríjemným spoločníkom je iba horúce slnko.
Stopovanie v Myanmare šlo hladko. Nepríjemným spoločníkom je iba horúce slnko. (zdroj: Patrik Lučan)

Myanmar som navštívil v roku 2017. Rozľahlá a zaujímavá krajina s množstvom chudobných ľudí v tieni vyrastajúcich nákupných centier a mrakodrapov. Tisíce pouličných predajcov rozkladá svoj tovar na chodníkoch, muži so zničeným chrupom žujú betel (náhrada cigariet), tisíce žien v textilnom priemysle pracujú pre H&M za nízke mzdy, taxikári cudzincov lákajú pokrikovaním z druhej strany ulice, štíhle dámy kráčajúce s dáždnikmi proti páľave slnka a mladí ľudia so smartfónmi v ruke oddávajúci sa radostiam konzumného života v nových nákupných centrách.

Do Myanmaru som s kamarátom prišiel z pohraničného mesta Mae Sot v Thajsku a vydal sa na niekoľko stoviek kilometrovú dobrodružnú cestu autostopom. Ľudia síce nerozumeli, prečo títo cudzinci potrebujú odviesť, boli však vďační pomôcť. Kým život v malých mestách plynie pomaly a bez stresu, prakticky jediné veľkomesto Yangon je skúškou trpezlivosti aj toho najväčšieho dobrodruha.

Yangon má snáď najhoršie centrum, aké som kedy navštívil. Zanedbané budovy, špinavé ulice, chaotická, nebezpečná a hlučná doprava a k tomu veľmi obmedzený priestor na chodenie. Človek pri chôdzi prekračuje vysoké obrubníky, diery v kanalizácii, stĺpy, elektrické drôty padnuté na zem a obchodníkov.

Široké cesty, dopravné zápchy a veľmi úzke chodníky. Takto vyzerajú ulice v centre Yangonu.
Široké cesty, dopravné zápchy a veľmi úzke chodníky. Takto vyzerajú ulice v centre Yangonu. (zdroj: Patrik Lučan)

"Vieš ako spoznám, či je mesto dobré na život?" spýtal som sa raz Thazin. "Keď vidím, že starí a postihnutí ľudia môžu bezpečne a pohodlne kráčať po uliciach," odpovedám. V tomto meste takých ľudí na uliciach nevidno. Nezvládli by to. Aj mladí majú neraz problém uniknúť pred zúrivými automobilmi, bezhlavo križujúcich širokú cestu keď práve svieti zelená pre chodcov.

Ulica v centre mesta. Zaparkované autá, pouliční predajcovia, úzke chodníky a všadeprítomný zápach betelu.
Ulica v centre mesta. Zaparkované autá, pouliční predajcovia, úzke chodníky a všadeprítomný zápach betelu. (zdroj: Patrik Lučan)

Myanmar je exotická destinácia pre turistov. Jeho veľkomestá sú však zúfalými miestami na život pre tých, ktorí nie sú bohatí.

Takmer šesťmiliónový Yangon bol dlhé desaťročia neriadeným mestom. Miestna samospráva sem-tam opravila kúsok cesty, nerobila však nič pre rozvoj mesta a nemala plán ani financie na zlepšenie života obyvateľov. Nečudo, štát bol totiž celé desaťročia v rukách hŕstky armádnych generálov, ktorým bol život bežných ľudí ukradnutý.

Radnica mesta Yangon v roku 1945, v čase najväčšej prosperity mesta.
Radnica mesta Yangon v roku 1945, v čase najväčšej prosperity mesta. (zdroj: Wikimedia)

Začiatkom 20. storočia bol Yangon najmodernejším a najkrajším mestom juhovýchodnej Ázie. Ak by tak zostal dodnes, smelo by konkuroval Singapuru, Hong-Kongu a Soulu. Barma, ako sa voľakedy Myanmar nazýval, bola vtedy súčasťou Britského impéria. Dodnes tu stoja monumentálne koloniálne stavby, avšak sláva mesta je dávno preč.

"Ak raz budú tieto budovy opravené a centrum mesta sa zbaví zničujúcej automobilovej dopravy v prospech pokojných peších zón, promenád a kaviarní, bude to tu vyzerať ako v Európe", neraz som spomenul miestnym, ktorí sa ma so záujmom pýtali na názor.

Túžba po lepšom a bohatšom živote je v Myanmare citeľná. Ľudia sú priateľskí a radi sa pýtajú na názor turistov. Radi sa učia od tých, čo prichádzajú z cudziny. Rovnako by chceli byť ekonomicky aj spoločensky súčasťou globalizovaného sveta.


Myanmar je únia štátov a regiónov s vlastným etnikom, jazykom a náboženstvom. Vzťahy v únii boli a sú stále komplikované. Na viacerých územiach sa vedú dlhotrvajúce ozbrojené konflikty alebo v nich operujú ozbrojené skupiny. Konflikty sú etnické ako aj náboženské. Myanmar je preto prezývaný Juhosláviou juhovýchodnej Ázie.

Vojenský prevrat v roku 1962.
Vojenský prevrat v roku 1962. (zdroj: The Irrawaddy)


V roku 1962 sa ozbrojené sily Tatmadaw vedené generálom Ne Winom zmocnili kontroly nad štátom. Jedným z cieľom generála Ne Wina bolo zjednotiť rozdrobený Myanmar. "Federácia je nemožná.," tvrdil. "Zničí úniu." Okrem toho mal za cieľ reformovať krajinu prostredníctvom jeho barmskej verzie socialistickej diktatúry. Tá trvala do roku 2011.


40 rokov diktatúry viedlo ku katastrofálneho úpadku.


Voľakedy najlepšie prosperujúca krajina juhovýchodnej Ázie upadla do hlbokej ekonomickej a vzdelanostnej zaostalosti, sociálnej nerovnosti a medzinárodnej izolácie.


Až do roku 2008 bolo cestovanie do Myanmaru povolené iba na 24 hodín. To v praxi znamenalo, že okrem ľudí, ktorí robili biznis s vládnucou vrstvou, sa do Myanmaru nik iný nedostal.

Diktátor Ne Win a jeho štvrtá žena Yadana Nat-Mei.
Diktátor Ne Win a jeho štvrtá žena Yadana Nat-Mei. (zdroj: Wikimedia)


"Boli to dobré časy. Dalo sa ľahko podnikať, stačilo zájsť na večierky s generálmi a biznis šiel hladko. Veľa sme pili a zabávali sa. Založil som jazykovú školu a medzi študentami som si našiel mladučkého milenca", priznal sa mi starší Angličan, ktorý v Myanmare podnikal už počas diktatúry. Prihovorili sme sa jeden druhému na ulici v Thajskom pohraničnom meste Mae Sot, kde každý Európan vzbudzuje pozornosť, nakoľko mesto nie je turistickou destináciou.


V roku 2008 pod tlakom medzinárodnej izolácie a prísnych ekonomických sankcií boli generáli Tatmadaw nútení začať uvoľňovať diktatúru.


Zmenou ústavy odovzdali časť právomoci demokraticky voleným predstaviteľom, avšak zabezpečili, že 25% kresiel v parlamente bude vždy obsadených ľuďmi z armády. Okrem toho, armáda zostala nezávislá od civilnej vlády. Fyzickú moc má v rukách Tatmadaw, ich ľudia sú nedotknuteľní a nemajú byť nikdy potrestaní za spáchané zločiny.


Moc v štáte si delia armáda s civilnou vládou.

Hlavné mesto Naypyidaw bolo postavené na objednávku armády v roku 2005. Typickým obrazom mesta sú veľmi široké a prázdne cesty.
Hlavné mesto Naypyidaw bolo postavené na objednávku armády v roku 2005. Typickým obrazom mesta sú veľmi široké a prázdne cesty. (zdroj: Patrik Lučan)


V novembri minulého roka 2020 sa konali ďalšie parlamentné voľby. S absolútnou väčšinou vyhrala Národná liga za demokraciu (NLD) na čele s bývalou disidentkou Aung San Suu Kyi. Strana v parlamente získala 396 kresiel z celkového počtu 476 a uchádzala sa tak o obsadenie všetkých ministerských pozícií v krajine. Na porovnanie, armádou podporovaná strana Únia solidarity a rozvoja získala iba 33 kresiel.


V pondelok 1. februára mal parlament zasadať prvýkrát v novom volebnom období.


Nestalo sa tak.


Tatmadaw po voľbách vyjadril podozrenie zo zneužitia miliónov voličských hlasov. Ústredná volebná komisia toto podozrenie odmietla a napriek nesúhlasu armády vyhlásila voľby za platné.

Armáda uzavrela cesty, vypla internet, pozastavila činnosť bánk a zatkla hlavných predstaviteľov víťaznej strany NLD.
Armáda uzavrela cesty, vypla internet, pozastavila činnosť bánk a zatkla hlavných predstaviteľov víťaznej strany NLD. (zdroj: Scmp.com)


Armáde došla trpezlivosť. Preto v skorých ranných hodinách 1. februára zatkla kancelárku Aung San Suu Kyi, niekoľko desiatok ďalších poslancov víťaznej strany NLD a zosadila prezidenta, na ktorého pozíciu bol dosadený bývalý armádny generál Myint Swe.


Prezidentom Myanmaru sa z hodiny na hodinu stal človek, ktorý si zákony prispôsobuje svojim potrebám a potrebám úzkeho kruhu privilegovaných členov Tatmadaw, ktorí v krajine vlastnia najväčšie firmy.


"Ústava je matkou všetkých zákonov. Všetci teda musíme dodržiavať ústavu. Ak sa niekto neriadi zákonom, musí sa tento zákon zrušiť. Ak je to ústava, je potrebné zrušiť ústavu," vyhlásil armádny generál Min Aung Hlaing, neslávne známy vedením diktatúry a zodpovednosťou za genocídu Rohyngov v roku 2017.


"Vyzývame ľudí, aby protestovali proti vojenskému prevratu," odkázala strana NLD, ktorej predstavitelia boli zatknutí.

Populárna politička Aung San Suu Kyi bola zatknutá.
Populárna politička Aung San Suu Kyi bola zatknutá. (zdroj: Wikimedia)


Situácia je neprehľadná. Môže skončiť remízou ale aj opätovnou vládou starých skorumpovaných štruktúr.


Od svojej návštevy pravidelne sledujem zmeny, ktoré sa diali posledné roky v tejto krajine. Ázia je rýchla. To, čo na Slovensku trvá niekoľko desaťročí zvládnu aj v Myanmare za niekoľko rokov. Napríklad prebudovať 500 km železničnej trate na medzinárondý štandard za štyri roky.


Kým technologický vývoj v Ázii ide neporovnateľne rýchlejšie, sociálny a politický rozvoj má výrazne pomalšie tempo.


Myanmar nemá históriu demokracie a filozofie osobnej slobody tak ako to poznáme z Európy.


Spoločenský rozvoj je rovnako podmienený geopolitickou situáciou. Boj proti autoritárskemu režimu je o to ťažší ak máte za suseda a významného obchodného partnera Čínu, ktorá potlačovanie politickej slobodby aktívne vykonáva v Hong Kongu, či v severovýchodnej provincii Xinjiang. Čína sa na adresu armádneho prevratu vyjadrila veľmi opatrne, v podstate ho neodsúdila, aby tak nešla sama proti sebe.

Bagan, najväčší svetový komplex budhistických chrámov a pagod bol v čase rodiacej sa demokracie turistickým lákadlom Myanmaru.
Bagan, najväčší svetový komplex budhistických chrámov a pagod bol v čase rodiacej sa demokracie turistickým lákadlom Myanmaru. (zdroj: Patrik Lučan)


Ľudia v Myanmare ma prekvapili svojou túžbou učiť sa, inšpirovať sa druhými a vidieť svetlú budúcnosť Myanmar nie je viac taký, aký býval za čias najkrutejšej totality generála Ne Wina a Min Aung Hlainga. Krajina sa voľne nadýchla na 10 rokov. Verím, že sila túžby po rozvíjaní demokracie a tlak medzinárodného spoločenstva bude dostatočným tlakom na armádu, ktorej súčasná vláda nemá žiadnu legitimitu.

"Ulice sú dnes prázdne," píše mi rannú správu Thazin. "Život sa vracia do normálu, banky aj supermarkety fungujú, súdy aj antikorupčná komisia boli obnovené" znejú utorkové správy na Twitteri denníka The Myanmar Times.


Správy o vojenskom prevrate od pondelka plnia hlavné titulky svetových médií.

Európska únia je tretím najväčším obchodným partnerom Myanmaru, po Číne a Thajsku. V roku 2019 dosiahol obrat 3,4 miliardy eur. Záujem EU na zachovaní stability, právneho štátu a demokracie je pochopiteľný.

EU je významným ekonomickým partnerom Myanmaru.
EU je významným ekonomickým partnerom Myanmaru. (zdroj: Eurocham-Myanmar.org)


Jasné odsúdenie totalitného režimu by malo prísť aj zo strany slovenských politikov. Vojenský prevrat ihneď odsúdili predstavitelia Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie, Japonska, USA, Austrálie a mnohých ďalších krajín.


Pretože, aj keď sa tak deje na opačnom konci planéty, trpko nám to pripomína rok 1968, kedy sme po chvíľkovej eufórii slobody upadli do 20 rokov tvrdého lockdownu.


Koronavírus je nebezpečný.


Oveľa nebezpečnejší sú však politici a ich fatálne rozhodnutia.

Skryť Zatvoriť reklamu