Východzím bodom k nemu je stotisícové mesto Butterworth, z ktorého sa na Penang dá dostať po mori trajektom alebo autobusom po jednom z dvoch mostov. Starší Penangský most, ktorý sme využili pri spiatočnej ceste, meria až 13.5 km. Nový, čerstvo postavený Most Sultána Abdula Halima Muadzama Šáha, ktorý miestni volajú jednoducho len "Druhý most", meria dokonca až 24 kilometrov.
My sme sa na ostrov preplavili trajektom - Penang ferry. Už v diaľke rozoznávame mesto plné mrakodrapov, ktorým dominuje šesťdesiatpäť poschodový Komtar. So svojimi 232 metrami je nielen najvyššou budovou Penangu, ale aj skvelým orientačným bodom. Nám pomoc s orientáciou ponúkol už tu na lodi miestny chlapík, ktorý nás hneď začal navigovať a dávať nám rady. Keď nám však začal ponúkať akési drogy a bibliu a veľmi podozrivo sa zakaždým pokúšal priblížiť k našim ruksakom vždy keď sme boli otočení, tak sme sa mu radšej čo najskôr vytratili.
Vystupujeme z trajektu a víta nás malebné mestečko, kde si je čo obzerať. Potvrdzuje to aj mnoho ďalších batôžkárov z rôznych krajín v uliciach. Dá sa tu prechádzať po romantickom a pekne upravenom nábreží a vychutnávať si atmosféru uličiek, v ktorých stretávame pestrú zmes národností. Rôzne komunity aj napriek náboženským a národnostným rozdielom tu žijú v mieri, bez vášní a nepokojov. Tento obraz je typický pre všetky malajzijské mestá, kde moslimovia, Číňania, Indovia a ďalšie národy žijú mierumilovne vedľa seba, avšak napriek tomu si dôsledne udržiavajú vlastnú identitu a kultúru. Čiže na rozdiel od krajín ako USA, kde sa snažia vytvoriť jednotný národ, tuná národnosti žijú oddelene, vedľa seba. Ich tolerantné a úplne bezkonfliktné spolužitie však môže byť vzorom.
Mestečko je rozdelené na jednotlivé štvrte, podľa toho aká komunita ju obýva. Majú svoju autentickú atmosféru a tak na malom kúsku zeme môžete ochutnať a zažiť rôzne kúty sveta. Na videu máte možnosť nahliadnuť a zažiť ako to vyzeralo v Indickej štvrti.
Typickými pre uličky Georgetownu sú "Kaki Lima" - zastrešené chodníky, chrániace pred dažďom aj slnkom, ktoré sú za každého počasia naozaj praktické. Okrem vlastných nôh využívame na premiestňovanie sa po tomto – inak neveľkom mestečku - bezplatné miestne autobusy, s označením "City hop on", ktoré premávajú od prístavu po uličky centra mesta. Cestou míňame mladších súrodencov známych mrakodrapových dvojičiek z Kuala Lumpur.
V uliciach je vidieť veľa bicyklov a občas ešte aj tradičné rikše. Rikša sa stala námetom aj pre obrovský obraz na stene domu. Podobných obrazov sú v Georgetowne desiatky. V hosteli sme našli mapku, v ktorej bola zakreslená "streetart túra", vďaka nej sme objavili aj "zašité" dielka, menej viditeľné na verejnosti. Pouličné umenie tu skrášľuje staré, nevábne steny a brány. Autorom je litovský umelec Ernest Zacharevic, ktorý dostal od mesta v roku 2012 verejnú objednávku, aby skrášlil ulice mesta. O tom, že sa mu to dokonale podarilo, svedčia húfy turistov, čakajúcich v rade, aby sa pri originálnych dielach - ktorými nie sú len samotné maľby, ale často aj kombinácie reálnych trojrozmerných predmetov a malieb – mohli odfotiť. Obľúbeným námetom sú všadeprítomné mačky, ale k najslávnejším výtvorom patrí séria obrazov s deťmi.
V uliciach Georgetownu sme obdivovali aj nespočet chrámov. A keďže tu, ako už bolo písané, žijú vedľa seba mierumilovne rôzne etnické a náboženské komunity, tak rovnako aj chrámy sú veľmi rozmanité - čínske, indické, moslimské mešity... Jedno však majú všetky spoločné - sú krásne, zvonku aj zvnútra, zdobené neuveriteľným množstvom úžasných detailov a nádherne vypracovaných reliéfov.
Najunikátnejším miestom v Georgetowne pre mňa nepochybne bola malá "plávajúca dedinka" na mori menom Chew Jetty, s domami na koloch. Takýchto dediniek je v Georgetowne sedem a žijú v nich čínske klany. Každá má vlastný názov odvodený od mena klanu.
Tieto unikátne obydlia boli pôvodne len móla, slúžiace ako obchodné prístavy. V priebehu 19. storočia si tu chudobní čínski prisťahovalci pracujúci v blízkosti prístavu postavili domy. Sú postavené blízko pri sebe, ale niekde sú oddelené úzkou uličkou pre chladiaci efekt morského vánku.
Chew jetty poskytuje domov stovkám ľudí, ktorí tu oddychujú, obchodujú, pracujú, vedú bežný život. Pre zaujímavosť, či inšpiráciu - tí, ktorí tu bývajú, nemusia platiť daň z nehnuteľnosti, pretože nežijú na pevnine. A to je vlastne aj dôvod, prečo osady na mori vznikli.
Atmosféra tejto jedinečnej vodnej komunity sa dá vychutnať v krásnych zákutiach s člnkami, lemovanými pestrofarebnými kvetmi a bonsajmi. Na konci móla si možno užiť panoramatický výhľad na prístav a ruch medzi pevninou a ostrovom.
Naspäť na pevnine sme sa zastavili na večeru v Indickej štvrti, kde bolo dosť vegetariánskych podnikov. Aj tu ako v Thajsku zdieľajú jeden priestor až tri podniky - indická reštaurácia, cukráreň a pizzéria. Ochutnali sme vegánske verzie zo všetkého, ako inak. Zamestnanci boli veľmi milí, kecali s nami ešte dlho po záverečnej a dali nám aj užitočné rady k ceste do Kuala Lumpur - hlavného mesta Malajzie.
Bola to zároveň príjemná rozlúčka s týmto malebným mestečkom, plným zaujímavých zákutí, ktoré svojou hipisáckou atmosférou nepochybne patrí k tým najkrajším, ktoré som navštívila.
