Mám rada rôzne zvláštne, iné, naoko nedokonalé veci a bytosti. Sú pre mňa nevyčerpateľným zdrojom inšpiráce a energie.Snažím sa žiť v harmónii s nimi. Neubližovať nikomu/ničomu živému/neživému. Žiť, baviť sa, vzdelávať sa, jesť a realizovať sa tak, aby to nebolo na úkor žiadnej bytosti.www.veganstvo.sk Zoznam autorových rubrík: Životné prostredie, Cestovanie, návštevy, detské domovy, nezaradené, Práca, ktorú mám rada, Netradičné recepty, Svet autistov
Posledné dni nášho výletu v Thajsku sme strávili v originálnom, osemnásťtisícovom Mestečku troch zálivov, alebo - ako sa mu hovorí oficiálne - Prachuap Khiri Khan, hlavnom meste rovnomennej provincie.
Po krátkom pobyte v Malajzii a Singapure, sa vraciame do Thajska ako domov. Premrznutí, po dlhom pobyte v klimatizovaných vlakoch, ktoré viac ako čokoľvek iné pripomínali pojazdné chladničky – sa tešíme na slnkom vyhriate pláže.
Najpohodlnejším autobusom na svete, s príjemnou klímou, polohovateľnými sedadlami, dostatočným priestorom všade naokolo a s opierkami ešte aj na nohy, vyrážame na chvíľu do Kuala Lumpur, pozdraviť známych mrakodrapových obrov.
Našou prvou zastávkou v Malajzii bol ostrov Penang a jeho nádherné historické hlavné mesto Georgetown, ktoré je zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
S novonájdenými dokladmi opúšťame provinciu Krabi, s vyhliadkou na presun do susednej Malajzie. Po ceste sa zastavujeme v thajskom Hat Yai, pomenovanom podľa stromu podobnému jack fruitu, môjho najobľúbenejšieho ovocia v Thajsku.
Viac než dvadsaťštyri hodín bez mora nám celkom stačilo a z mestečka Krabi sa songthaewom presúvame na pláž Nopparat Thara, ktorá je súčasťou rovnomenného Národného parku.
Krabi je malé mesto na juhu Thajska, ktoré turisti využívajú predovšetkým len ako tranzitný bod k neďalekým známym ostrovom. Nám ale toto provinčné mesto s autentickou atmosférou pripravilo neočakávané zážitky.
Ďalším miestom, ktoré sme v Thajsku navštívili bola pláž Khuk khak pri Andamanskom mori. Je súčasťou pobrežia Khao Lak, neslávne známom z roku 2004, kedy túto oblasť zasiahlo ničivé tsunami a zanechalo za sebou tisícky obetí.
Už niekedy v januári minulého roku, v ankete nášho časopisu som si vysnívala tento výlet. Vtedy bol ešte nejasnou túžbou - na otázku, či mám nejaký sen/plán v tomto období som odpovedala, že chcem ísť v zime do tepla.
Opäť je tu vianočný čas a ľudia si navzájom želajú šťastné a veselé. Mnohí považujú Vianoce za čas lásky, pokoja či súcitu. V tomto duchu konajú skutky pomoci- napríklad odpúšťajú svojím blízkym. Vianoce sú ale aj časom tradícií.
Bol utorok a Petra išla vyzdvihnúť Kubka a Marcela zo školy. V príjemnom jarnom ovzduší všetko prebiehalo tak ako vždy. Spokojný, flegmatický Marcel išiel spolu s Petrou a zvedavý a rýchly Kubko kráčal o krok pred nimi. Keď prichádzali na zastávku, súbežne s nimi prichádzal aj autobus. Kubko, ktorý chce byť všade prvý ani tentokrát nezaváhal a nastúpil. Dvere sa zatvorili a hoci Petra s Marcelom ešte skúšali otvoriť dvere, autobus sa neúprosne vzďaľoval.
Práca pomáhajúceho profesionála je nekončiacou cestou. Niekedy sa po nej kráča pohodlne a bezpečne, ale sú dni, keď je cesta tŕnistá a kamenistá. Niekedy krásnu cestu zasype lístie jesenných stromov, nachvíľu sa nám stratí a vtedy potrebujeme sprievodcu, ktorý nám pomôže porozumieť procesom a situáciám, ktoré nás stretávajú pri našej práci s klientom. Supervízia je cestou, po ktorej už nekráčame sami.
Kde bolo, tam bolo, za siedmymi horami, za siedmymi dolami, v jednej zabudnutej dedinke ležalo krásne jazero – vlastne zatopený lom. K jazeru sa prichádzalo od väčších miest cestou, necestou skrz rómsku osadu.
Druhého apríla, v Deň povedomia o autizme, mal na Slovensku premiéru unikátny dokument od Jara Vojteka Tak ďaleko, tak blízko. Sedem rokov natáčania nevyšlo nazmar a verejnosť môže vzhliadnuť originálnu sondu do sveta autizmu. Myslím, že zámer Jara Vojteka priniesť film ani nie tak odborníkom, ale verejnosti a prostredníctvom neho ukázať kto sú autisti, s akými problémami sa stretávajú, aký je život ich rodín, o čom je ich všedný i nevšedný deň, sa vydaril dokonale. Chceli sme zachytiť realitu, ako tie deti reagujú v rôznych situáciách, aby aj obyčajní ľudia mali možnosť ich vidieť a zažiť a aby im to pomohlo pochopiť, že nejde o nevychované, nezvládnuté alebo drzé deti, povedal J. Vojtek v diskusii po filme. Diváci tak majú možnosť sledovať životné príbehy štyroch mladých ľudí s autizmom. Každý z nich je úplne iný, má inú formu a mieru autizmu.
Už o pár dní bude časť našej populácie oslavovať deň sv. Valentína. Zdôrazňujem, že len časť. Tento fakt ma primäl k pojednaniu o danej téme. Deň zaľúbených totiž svojou podstatou diskriminuje onú menej (ne)šťastnú časť spoločnosti, ktorá v tento deň jednoducho nemá čo oslavovať. Preto navrhujem, trebárs 15. februára oslavy medzinárodného dňa Lúzrov. Lúzer – z anglického slova loser – doslova znamená „strácač“.
Patrím ku skupine ľudí, ktorí pravidelne cestujú na trase Bratislava – Košice a tak som s nedočkavosťou využila služby dlho avízovaného dopravcu s názvom Regiojet, ktorý od 14.12. 2014 rozšíril svoje služby o obsluhu vyššie spomenutej trate. S cestovaním som bola veľmi spokojná, hoci pred cestou som si musela pracne zohnať pár informácií, keďže ich oficiálna webová stránka http://regiojet.sk zatiaľ poskytuje len v obmedzenej miere.
Už vyše roka navštevujem akciu Vegánske večere v Bratislave, ktorá sa koná zhruba každú druhú nedeľu v mesiaci, v klube A4. Sú to veľmi milé stretnutia, kde sa stretávaju vegáni, vegetariáni, ale aj všetci tí, ktorí sa zaujímajú o zdravý, alternatívny spôsob stravovania.
Doma máme na záhrade starý orech. A ten rodí a rodí a rodí. Vždy máme veľa vlašských orechov, bolo to tak odnepamäti. Sladké orechové jedlá poznáme všetci, mám veľmi rada orechové múčniky, koláče, záviny, štrúdle, šúľance, rezy...
Vyzerá ako lopúch a jej listy sú jedovaté. Rebarbora. Prvýkrát som sa s ňou stretla ako dieťa a nebol to príjemný zážitok. V koláči som zaregistrovala niečo kyslé a – cudzie.
"Už chci Tini!," víta ma po lakte "zamaľovaný" Kubko, keď ho prídem vyzdvihnúť po skončení arteterapie. "Kubi, vieš, že Tinka môžeš hladkať len čistými rukami." Kubko sa ledva nechá presvedčiť a ledabolo si umyje ruky.Tino - psík, ktorý chodí v sprievode svojho pána ku Kubkovi na kanisterapiu je momentálne na vrchole jeho rebríčka. Už ma nevíta slovami (žiadosťami): "Pesničky!," Trampolína!," "Houpačka!," ale "Tino príde?!"
