No, napriek tomu, radosť z návštevy strieda aj pocit nevozity. V prvom rade treba k spokojnosti všetkých zabezpečiť kuchyňu. (Veď zasa ani Škóti nie sú takí bohatí, aby si mohli dovoliť každý deň obedovať v bratislavských reštauráciách a pohostinstvách J). Takže niečo na úvod, niečo, čo každého poteší, čo by potešilo aj nás, keď sa po lete (a hlavne cirkusoch s tým spojenými) dostavíme na miesto. A niečo, čo zaručene nepokazíme, aj keď kuchyňa nie je práve našou doménou. Niečo, čo dodá energiu, nie je toho málo a niečo, čo si dáme ochotne s nimi. A samozrejme niečo, príprava čoho netrvá dlho a niečo čo vyzerá efektne. Takže dezert:
Ďalším zdrojom miernej nervozity a napätia je otázka kam s návštevou, čo im ukázať. Samozrejme, Bratislava chvalabohu ponúka veľa možností. My nemáme auto, tak sa musíme spoliehať na MHD. Ešteže všetko je na webe. Už dopredu si pozrieme najatraktívnejšie lokality a služby tam - Devín, Koliba, Bratislavský hrad, Tyršovo nábrežie, Železnú studienku (a hlavne či funguje občerstevenie, lanovka, bobová dráha). Lebo samozrejme chceme byť za dobrých hostiteľov.
Tak, všetko máme spísané, všetky spoje, prechody, časové inervaly medzi jednotlivými spojmi, alternatívne spoje....
Tu ale aj tak nevyjde všetko ako má...
....a práve to je najlepšie:
Aj takto môže vyzerať čakane na autobus na Smolenickej. Nudné miesto, ale asi sa navždy zapíše do našej súkromnej histórie.
Nepopierateľne Devín je pre mňa najkrajšie miesto Bratislavy, má skvelú atmosféru, dá sa tam nájsť pokoj a ešte veľa iných pozitívnych vecí. Ale svoje čaro má aj čakanie na ten správny autobus pod Novým mostom - keďže nie je víkend:
Nesťažujem sa, práve naopak, času máme dosť, počasie nám praje, krásny výhľad na hrad. K tomu ešte pivko za príjemné (nie „staromestské" ceny) a samozrejme debaty o všetkom možnom. Nechcem sa sťažovať na nedostatky v imhd, ani na svoje vlastné organizačné neschopnosti. Práve naopak, vďaka Bohu za nich. Práve neočakávané okamihy, zmeny a zdanlivé nedokonalosti nám umožňujú cestu k objavovaniu samých seba.
K najkrajším zážitkom patria práve takéto čakania. Najviac zábavy sme si užili pri spiatočnej ceste zo Slavína rozhodovaním, ktorý artikel z vyhodených elektrických spotrebičov na Palisádach sa nám zíde. Škoda, z toho nemám ani foto, ale ani (v tomto prípade dôležitejšiu -zvukovú) dokumentáciu.
Ako nám neskôr Gary povedal: „V Škótsku máme kopu zaujímavých miest - prírodu, hrady, jazerá, podobne ako na Slovensku. To, čo robí dovolenku skutočne zaujímavou sú ľudia a zážitky, ktoré s nimi zažijete."
Takže na záver, nie je na škodu niečo dobré uvariť a naplánovať nejaké výlety...Najdôležitejšia je však pohoda...a nebrať všetko príliš vážne.
