"Maťkoterapia"

Každý deň je vytešený a spokojný. Vždy sa rovnako teší keď chytá megnetické rybky na udicu a prehadzuje ich z krabice do krabice. Som vďačná, že sa môžem naňho len tak dívať. dáva mi neskutočne veľa. Keď zachytí môj pohľad, dvihne zrak od rybičiek a venuje mi úsmev, je to akoby v tom chladnom, sivom, nekonečnom (aj keď najkratšom) februári vyšlo slnko.
Naučil sa rozprávať len nedávno. A tam, kde sa cíti dobre, s radosťou nás oboznamuje o dianí v jeho svete: "Chytil som žraloka..." Ďalšou jeho vášňou sú motorky. Rád príde s časopisom za mnou a ukazuje mi najnovšie typy.
Maťkov mentálny vek sa pohybuje na niekde úrovni štvorročného dieťaťa. Súcit? To by ma v súvislosti s ním nikdy nenapadlo. Skôr pokora, obdiv pred dokonalým Božím dielom. Áno, spovedáme sa, pijeme...snažíme sa zabudnúť každý po svojom. Zabudnúť a očistiť sa. Preto je nám pri Maťkovi tak dobre. On má ten dar, to, čo nám tak veľmi chýba a po čom v živote tak zúfalo túžime. Tým darom je čistota. Maťko v sebe jednoducho nemá zakomponované zlo. Nevie ublížiť a som presvedčená, žeby nikomu neublížil ani v situácii preňho nebezpečnej. V tom je jeho sila. Keď som nervózna a nič sa mi nedarí, keď mám pocit, že moje problémy sú najväčšie na svete, stačí pár minút v Maťkovej prítomnosti a som akoby vymenená - opravená. A nielen ja.
Terapeutický účinok Maťka je nesporný. Obdarúva nás už len svojou prítomnosťou. A ja som čoraz viac presvedčená, že popri muziko, arte, delfino, kanis a inej terapii by určite našla svoje miesto aj "maťkoterapia."