Jeho voda bola krásna, tyrkysová a tešila ľudí a iné inteligentnejšie bytosti svojou čistotou a nádherou. Takisto aj príroda v okolí jazera rástla svojim pestrým životom, rástli tu mnohé byliny, kvety ba dokonca viaceré vzácne endemity.
Jazierko zabudnuté, ale šťastné a krásne malo svojho brata, ktorý bol mediálne známy, ale o to menej šťastný, ako to už - nielen v rozprávkach - býva. Aj ono jazero v Beňatine bolo niekedy neznáme, vedeli o ňom iba miestni. Potom sa však o ňom dozvedeli dobráci z televízie a spropagovali ho v televízii, tlači a iných médiách.
Tiež bolo niekedy také krásne ako jeho zabudnutý brat, no s pribúdajúcou slávou sa všeličo zmenilo. Jeho voda už nie je taká krásna ako bývala. Na brehu sa kde tu hromadia odpadky. Ešte je nutné poznamenať, že v jeho okolí Rómovia nežijú, niet na koho zvaliť vinu..
Blíži sa Deň zeme a s ním všelijaké oslavy a podujatia, rozširujúce ekologické povedomie. Nech je teda aj táto (Ne)rozprávka takým zastavením a popremýšľaním nad tým, akú stopu tu po sebe chceme zanechať. Jej koniec nepoznám. A Vy?
