V obchode.
Tomáš je v matematike veľmi dobrý. Odčítať, sčítať, porovnávať - napríklad ostatných klientov v domove podľa veku zvládne s prehľadom za sekundu. Ja sa nechytám. Eurá mu však robia problémy. Také spočítanie celej sumy peňazí. Až pri tom som si uvedomila, že v matematike pri spočítavaní platí - od najmenšieho po najväčší, čo je pri peniazoch naopak. A Tomáš má tendenciu začať najdrobnejšími centami.
Stále sa učíme, che to len trpezlivosť, čas a cvik. Takisto je problém pri platení. Dosť dlho mu trvá kým sa v minciach zorientuje a často "vyhodí" na pult zbytočne vysokú sumu, resp. všetko, čo má.
A navyše obchod. Neznáme prostredie, príliš veľa podnetov, príliš veľa ľudí. Zo začiatku pri nakupovaní podľahol stresu a začal sa smiať. Teraz, keď ho viac poznám, viem, že aj na vypäté situácie, keď je nervózny, keď ho niečo vyruší, prekvapí... reaguje smiechom. Mnohých to zaskočí, a možno okrem iných pocitov sa cítia aj ohrození...
Nakupovali sme ovocie. Na úvod pozdravil predavača, vybral tri pomaranče, dal ich do sáčku a odniesol k pokladni. Predavač zahlásil sumu - 2, 15 (boli sme v "lepšom" zeloovocinárstve). Tomáš dal na pult všetky mince, ktoré mal (asi tak 5, 50). Predavač si chcel odpočítať sumu.
- "Prosím Vás, počkáte trochu? On to zvládne sám." Na moju trochu neistú žiadosť sa predavač usmial a:
- "Kľudne."
Tomáš sa trochu stabilizoval - začal od "najväčších" mincí (zatiaľ s mojou inštrukciou) a napokon odpočítal predavačovi sumu 2, 15 Eur.
Predavač s úsmevom poďakoval a my sme odchádzali okrem pomarančov aj s celkom dobrým pocitom (teda aspoň ja, teda dúfam, že aj Tomáš). Vďaka malým obchodíkom s domáckym prístupom má Tomáš možnosť normálne si nakúpiť (v tomto prípade aspoň tá vyššia cena odzrkadľovala pridanú hodnotu). Je to dôležité. V takom Tescu, kde sa ponáhľajú kupujúci aj predávajúci, by túto situáciu Tomáš (a nielen on) zvládol oveľa ťažšie.
Škoda len, že takéto súkromné obchodíky musia platiť za svoju existenciu príliš vysokú cenu...
