Príprava čaju – pre nás triviálna záležitosť, pre Tomáša dosť zložitá, neprehľadná činnosť.
Úplne na začiatku som to skúsila bez návodu:
“Ideme si uvariť čaj.”
”Tomáš, priprav si hrnček.” Tomáš si pripraví hrnček. Čakám. Čaká.
“Tomáš, vyber si čaj.” Tomáš si vyberie čaj. Čakám. Čaká.
A tak, aby sme nečakali večne, ja - či a kedy bude Tomáš samostatnejší (veď sme to už x-krát robili) a Tomáš na moju inštrukciu - urobila som mu návod. Autisti si rýchlejšie zafixujú inštrukcie, ak ich majú vizualizované – nakreslené / napísané.
S návodom som príliš nešpekulovala, veď čo už je také na varení čaju.
V praxi však návod vykazoval isté medzery.
U nás v práci je to tak, že rýchlovarnú kanvicu máme v inej miestnosti. A tak musí Tomáš prejsť kus cesty s horúcim čajom. Má to ešte o čosi ťažšie, lebo má okrem autizmu aj ľahšiu formu DMO a trochu ťažšie sa mu chodí. Tak som mu čaj cestou späť nosila ja.
A tak som do návodu “prepašovala” vačšiu tácku.
Návod takisto obsahoval zmätočnú (a zbytočnú) formulku: “Skontroluj vodu v kanvici a keď je potrebné, vodu dolej.”
Hej, teraz sa to aj mne javí ako blbosť, ale to som celá ja. Čím komplikovanejšie, tým lepšie. Práca s autistami ma učí robiť veci a vyjadrovať sa jednoduchšie, priamočiarejšie (vďaka !!!!).
Takže Tomáš nevedel skontrolovať či je vody dosť alebo málo, lebo na také veci on vôbec nemá odhad. Stáva sa totiž, že v kanvici už voda je (chyba organizácie – má sa vylievať!) a on bez rozmýšľania dolieva a naopak, minule kanvicu zapol takmer bez vody.
Takže formulka teraz znie “Nalej vodu do kanvice - po čiarku.”
V závere návodu na Tomáša striehne vyhodenie vylúhovaného čajového sáčku do koša. Ďalšia prezložitá záležitosť. Keďže zo sáčku kvapká, bod č. 10 znel:
“Vyber sáčok z hrnčeka na tácku a vyhoď do koša.”
Autisti všetko chápu doslovne a striktne návody dodržiavajú (na rozdiel odo mňa).
Tomáš si prečítal bod 10, usmial sa a spýtal sa: “To mám ten sáčok vyhodiť aj s táckou?”
Dobre že sa opýtal. Zasmiali sme sa spolu. Tomáš “urobil” vtip. Vďaka desiatemu bodu v návode. Super. Keď som sa ho spýtala, či by naozaj vyhodil aj tácku, povedal, že asi nie.
Okrem zabezpečenia podmienok je dôležitá aj dôvera. Dôvera, že to zvládne, že to VŠETKO zvládne SÁM. Aj keď to robí inak ako väčšina, aj keď mu to trvá dlhšie.
Aj keď sa nám zdá, že štvrtinu vyleje. Aj keď sa pritom môže obliať. Človek sa zdokonaľuje len tým, že prekonáva chyby (na ktoré má právo každý).
Prvýkrát vylial asi polovicu, keď si čaj niesol na svoj stolík. Keď si druhýkrát pripravoval čaj, vylial dosť vody mimo hrnčeka. Nesústredil sa. A možno si ani neveril. Možno si myslel, že sa mu to nepodarí. No a čo, nestalo sa prvýkrát v živote, že mu niečo nejde. A konieckoncov, je to pohodlné, čaj mu prinesie Lucia.
Lucia vydržala a čaj nepriniesla. Asi na štvrtýkrát Tomáš vylial len trochu čaju a dnes už nevylial vôbec. Ani včera, ani predvčerom. “Chcel by som, aby bolo čo najmenej vecí s ktorými potrebujem pomoc,” povedal Tomáš, keď som sa ho pýtala čo by chcel robiť v budúcnosti, ale o tom inokedy.