Nedávno sme sa stretli so zástupcami parlamentných strán, aby sme sa dozvedeli viac o ich plánoch na skvalitnenie vzdelávania. Vraj môžeme očakávať viac peňazí pre tých najlepších, podporu zamestnanosti absolventov, vytváranie centier excelentnosti alebo dôkladnejšiu výučbu matematiky na stredných školách. Čo však chýba týmto nepochybne vznešeným ambíciám, sú dva dôležité fakty, na ktoré politici zabúdajú: obmedzenosť financií v rezorte a potreba konkretizovať predstavu, ako ich rozdeliť tak, aby výsledok zodpovedal očakávaniam a potrebám slovenskej spoločnosti.
Je málo pravdepodobné, že do školstva v najbližších rokoch natečie viac peňazí. Otázkou teda je, ako to málo peňazí využiť čo najefektívnejšie. Zmyslom školstva by nemalo byť produkovať čo najviac otitulovaných, no v praxi slabo uplatniteľných absolventov. Ako trefne poznamenal jeden z politikov v spomínanej diskusii, štát musí prestať sypať rovnaké množstvo zrna všetkým nosniciam, bez ohľadu na to, ako dobré vajcia znášajú. Je najvyšší čas zatiahnuť kohútik nekvalitným poskytovateľom a naopak umožniť ďalšie posilňovanie kvality tým školám, ktoré už ukázali, že to myslia vážne s budovaním excelentnosti namiesto masovosti. Celému Slovensku by prospelo, ak by ministerstvo z našich spoločných zdrojov podporovalo len tie školy, ktoré najviac makajú, t.j. prijímajú iba kvalitných študentov, zamestnávajú kvalitných pedagógov a vďaka tomu sa ich absolventi na trhu práce nestratia.
A teraz k tým sľubom: Na jednej strane je pekné menovať charakteristiky, na akú úroveň by sa kvalita školstva mala dostať, ale ak v argumentácii bude chýbať spôsob a detailné vysvetlenie krokov, sľuby ostanú iba v rovine predvolebných rečí.
Budúci minister školstva má teda na výber dve cesty, ako poňať riadenie svojho rezortu:
a) Buď bude pod zámienkou nedostatku peňazí a komplikovanosti rezortu udržiavať status quo, ktoré však bude znamenať pokračovanie úpadku nášho vysokého aj odborného školstva a vyháňanie najtalentovanejších študentov za kvalitou do zahraničia...
b) ...alebo sa vyberie tou druhou, tŕnistejšou cestou: Pomenuje fakt, že Slovensko nemá dosť peňazí na financovanie dnešnej masovosti a priemernosti. Začne diskusiu o tom, kde sa stretávajú potreby a rozpočtové možnosti našej ekonomiky. A následne prispôsobí systém financovania tak, aby konečne štruktúra a kvalita absolventov lepšie zodpovedali potrebám našej spoločnosti.
Čo si myslíte vy? Ako a v čom by sa malo zmeniť naše vysoké školstvo?
