Tento týždeň sa nesie v mečiarovskom naťahovaní sa o ústavný súd, odkláňaní slovenskej zahraničnej orientácie na východ, návrate k diskusiám o cashovej ekonomike, v ktorej fungujú nielen bývalý premiér či exminister vnútra, ale najnovšie aj špeciálny prokurátor. Aj to sú symptómy stavu slovenskej spoločnosti, kvôli ktorým pred rokom zavraždili Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Naše pietne zhromaždenie nesmie zostať len pietnou spomienkou na túto tragédiu.
Ján a Martina boli ako my. Boli a navždy zostanú súčasťou našej generácie, ktorej odkázali dedičstvo odvahy a chuti meniť našu krajinu na lepšie miesto pre život nás všetkých. Ten podlý, vopred plánovaný útok na nich bol aj útokom na nás. Máme preto povinnosť ctiť si ich v našom každodennom živote a angažovať sa v boji proti temným silám, ktoré ničia našu budúcnosť. Verím, že nezostanem osamotená v tejto výzve adresovanej nám mladým, ktorým záleží na silnom Slovensku v Európe.
Odkedy som sa dozvedela o vražde Jána a Martiny, rozprávala som sa o ich odkaze aj s ďalšími Slovákmi a Slovenkami, ktoré si pravidelne na protestoch za Slušné Slovensko v Bruseli pripomínali túto smutnú udalosť. Pretože aj nás, Slovákov a Slovenky pracujúce pre Slovensko v európskych inštitúciách a v Bruseli, táto dvojnásobná vražda veľmi zasiahla. O tom, ako zmenila môj život, som písala včeratu. Nižšie uvádzam niektoré myšlienky slovenských Bruselčanov, ktorým udalosti spred roka nie sú ľahostajné.
“Títo dvaja ľudia boli presne v mojom veku. Kým ja som to so Slovenskom vzdala a odišla preč, Ján zostal a aktívne sa zaujímal o dianie a skryté kšefty politickej garnitúry. Je mi to preto nesmierne ľúto, že aktívny, menej zbabelý či pohodlný človek ako ja doplatil životom na túto nehoráznu špinu. V EÚ pociťujem garanciu, že sa veci vyšetria, keďže sme pod drobnohľadom ostatných.”
Boli ako my. Naša generácia cíti povinnosť ctiť si ich odkaz pre slušnú budúcnosť Slovenska.
Aký je teda odkaz ich smrti pre nás všetkých? “Poďme žiť čestne, hľadajme odvahu nezradiť svoje ideály a nebáť sa postaviť zlu.”
Samozrejme, že mnohí majú obavy z dôsledkov. Predsalen, výchova k bezpečnému životu v tieni je hlboko zakorenená v mnohých z nás. A neraz sme videli, že upozorňovanie na neprávosti môže viesť skôr k odstráneniu posla než k riešeniu pointy jeho posolstva.
Ako prvý krok treba odsúdiť vinníkov. A pre každého z nás je dôležité nevyhýbať sa verejnému životu. Musíme priložiť ruku k dielu, k normalizácii politiky. Ísť voliť. Pýtať sa legitímne otázky našich zástupcov v politike, ktorým sme odovzdali našu moc nad našimi životmi. Žiadať vyvodenie zodpovednosti. Nech nás je viac vidieť a počuť.
“V momentoch kríz, ako je táto, sa aj bežní Slováci viac utiekajú k Európe. Uvedomujú si jej prítomnosť. Túžime po tom, aby zasiahla tam, kde náš právny štát zlyhal a keď sa nám politici vysmievajú do tváre. Bohužiaľ, nie je úplne možné, keďže EÚ nemá všetky potrebné vyšetrovacie právomoci.”
Už rok čakáme na vyvodenie dôsledkov, na zmenu. Trpíme tým, aký dopad mala vražda na našu reputáciu na európskej úrovni.
Sme Európanmi a mnohí z nás venovali kariéru službe Európe, napríklad prácou na tvorbe európskych politík priamo v srdci EÚ.
“Cítime zlosť, bezmocnosť, hnev, že ťažko budovaná reputácia Slovenska v zahraničí bola brutálne naštrbená.”Utrpela nielen vraždou, ale aj reakciou lídrov slovenskej politiky na ňu. A tak musíme už rok vo svojich dennodenných kontaktoch s kolegami z iných členských štátov vysvetľovať, ako je to možné, kto vlastne vedie našu krajinu. Či je dôvod dôverovať vyšetrovacím orgánom. Či sa možno spoľahnúť na sociálny systém, ktorý by sa mal postarať o rodiny Jána a Martiny. Sme skeptickí, ale vďační za podporu, ktorú cítime od našich kolegov v európskych inštitúciách.
“Môj vzťah k Európe zosilnel. Myslím, že bez pozitívnych príkladov boja za ľudské a občianske práva, ktoré nám veľa krajín EÚ ukazuje, by sme na Slovensku neboli schopní dosiahnuť taký tlak, ako sa počas demonštrácií dosiahol - výmena premiéra, ministra a policajného prezidenta nie sú malé zmeny... Aj keď, určite by bolo ešte vhodné konečne sa dozvedieť aj mená a skutočný motív páchateľov vraždy.”
Berieme to osobne. Veríme, že táto trauma je symbolom konca jednej éry.
Ján s Martinou neboli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, ako sa to deje pri náhodných tragédiách. Ich smrť je zrkadlom viacerých symptómov choroby našej spoločnosti, ktoré sme neúmyselne tolerovali. Je na nás, do akej miery sa rozhodneme angažovať, priložiť ruku k dielu, riskovať stratený čas, peniaze či svoju reputáciu v boji proti korupcii a klientelizmu.
Optimisti medzi nami vnímajú túto tragédiu ako smutný symbol ukončenia jednej éry,“symbol konca skorumpovanej a mafiánmi riadenej generácie politickej garnitúry”.Komunálne voľby v mnohých obciach toho boli dôkazom. Už onedlho budeme mať možnosť zaklincovať tento koniec v prezidentských a európskych voľbách. Vydržíme! Musíme. Pre Jána a Martinu. Pre nás a našu generáciu!
