Prenesme sa do polovice devätnásteho storočia. Priemyselná revolúcia podnietila rozmach miest, do ktorých sa stále viac a viac ľudí sťahovalo za prácou. Toto spôsobilo dopyt jednak po nájomných bytoch, ktoré museli byť zariadené lacným a ľahko presúvateľným nábytkom, jednak po zábavných prevádzkach akými sú kiná, divadlá alebo kaviarne, ktoré taktiež vyžadovali nový typ nábytku. Iste ste už niekedy videli, ako v bare po záverečnej čašník vyloží všetky stoličky na stôl a poutiera dlážku. S ťažkými a na zaobchádzanie háklivými stoličkami, ktoré sa bežne vyrábali v tom čase, by to bolo značne problematické. Vznikla tak slušná diera na trhu. Vyplniť sa ju ako prvý rozhodol Michael Thonet.
Tento šikovný remeselník začínal s nábytkom z ohýbaných dýh a už aj pri ňom prejavoval snahu o zjednodušenie tvaru, čím v konečnom dôsledku mohol svoje produkty urobiť cenovo dostupné širšiemu okruhu ľudí. Očividne ale nemal pocit, že to je celkom ono, a tak sa dopracoval až k nápadu vyrábať nábytok z ohýbaných drevených tyčí, ktorý si v r. 1841 aj nechal patentovať. Jeho snahou bolo odstrániť každý gram materiálu, ktorý nie je nutný na funkciu. Odpadlo tak ťažké biedermeierovské operadlo a čalúnený sedák nahradil ultraľahký ratanový výplet.
Po týchto ľahkých a lacných stoličkách sa ihneď vrhli majitelia kaviarní. Ako prvá svoj interiér tonetkami zariadila kaviareň Daum vo Viedni a čoskoro už tonetky obsadili všetky kaviarne v európskych metropolách.

Viedenčania čítajú noviny sediac na stoličke č. 4
„Tou" tonetkou, ktorou sa Thonet preslávil najväčšmi a ktorá je vo svete dizajnérov krucifixom, soškou Buddhu a zlatým teľaťom v jednom, sa stala stolička č. 14. Čím bola taká úžasná? Z pohľadu dnešného konzumenta, ktorý je zvyknutý na to, že si z ikei prinesie celú kuchyňu úhľadne poskladanú v krabiciach na svojej octavii, asi ničím. Pre človeka devätnásteho storočia mohol tento model stoličky predstavovať asi taký posun vpred ako keď vznikol prvý stolový počítač v časoch, keď počítače boli obrovské skrine zaberajúce celú miestnosť. Táto stolička sa totiž dala rozložiť na šesť dielov a naskladať tak, že do jedného metra kubického sa zmestilo tridsaťšesť stoličiek. To umožňovalo oveľa ekonomickejší transport a tým pádom aj jej masové rozšírenie.

Model č. 14 rozmontovaný
Tonetky pozná asi každý. Málokto ale vie, že firma Thonet vyrábala aj nábytok z oceľových rúrok, ktoré navrhli poprední predstavitelia funkcionalizmu. Kreslo Vassily od Marcela Breuera, Stroj na ležanie od Le Corbusiera, návrhy Miesa van der Roheho a Marta Staama, to všetko vznikalo práve v továrňach firmy Thonet.

Kreslo Vassily. Marcel Breuer

Stroj na ležanie. Le Corbusier, Charlotte Perriand, Pierre Jeanneret
Po druhej svetovej vojne sa firma rozdelila a na území Československa vznikla firma Ton, ktorá funguje dodnes. Okrem klasických modelov stoličiek vyrába aj moderné kusy z preglejky, kovu aj plastu a za svoje produkty už získala nejedno ocenenie (aktuálne napr. Interior innovation award na Grand Prix for Furniture 2012).

Merano. Alex Gufler. Vyrába Ton. Víťaz Red Dot Design Award 2011
Záverom: vy, majitelia tonetiek! Stolička, na ktorej práve sedíte, je dizajnérskym dielom. Kopec ľudí míňa horibilné sumy na to, aby mali doma „dizajnérsky kus" a vy máte to šťastie, že už ho doma máte. Tak si ju pekne oprášte, prelakujte a s láskou opatrujte, pretože je veľmi pravdepodobné, že vo vašom „ikea byte" je to ten najhodnotnejší kus nábytku.