Pojem retrofuturizmus vytvoril Lloyd Dunn podľa časopisu Retrofuturizmus, ktorý bol vydávaný v rokoch 1988 – 1993 a možno ho chápať ako umelecký a dizajnérsky štýl, alebo ako ideológiu. Jeho ústrednou myšlienkou je očarenie alebo návrat k obrazom budúcnosti vytvoreným v minulosti (najmä v 20. až 60. rokoch 20. storočia) v science fiction a nebeletristickom dobovom futurizme (Jenkins, Henry: "The Tomorrow That Never Was: Retrofuturism in the Comics of Dean Motter").
Asi najširšie pole pôsobnosti dostal retrofuturizmus v oblasti filmu. Filmy tohto žánru sú obvykle zasadené do budúcnosti videnej očami minulosti a predstavujú technicky vyspelú spoločnosť žijúcu v materiálnom blahobyte v ktorom je takpovediac všetko dovolené a nič nie je príliš bláznivé a extravagantné. Aplikované do praktického života: pokiaľ vyjdete na ulicu v metalickom overali a fialovej parochni a nevoláte sa Lady Gaga, budete pôsobiť jemne povedané zvláštne. Pokiaľ si ale tento outfit oblečiete v rámci retrofuturistického filmu akými boli napríklad filmy o Austinovi Powersovi, nikto sa nad tým nepozastaví.
Austin Powers: retrofuturistická scéna a kostýmy
Pre retrofuturistické filmy je typický optimizmus prameniaci z vedného pokroku a z tohto pohľadu možno retrofuturizmus chápať ako protiklad ku kyberpunku, ktorý sa prejavil napríklad na filmovej trilógii Matrix a na technologický a vedný pokrok sa pozerá veľmi skepticky. Druhým možným filmovým prejavom retrofuturizmu je zmena historických udalostí, ktorú spôsobil nejaký technologický vynález, resp. vedný objav. Ako príklad môže slúžiť film Watchmen (2009), v ktorom Spojené štáty zvíťazili vo Vietnamskej vojne.
Dôležitou zložkou každého dobrého retrofuturistického filmu je scénický dizajn. Priekopníkom v tejto oblasti bol nepochybne Ken Adam (Sir Kenneth Adam), ktorý navrhol scény napr. pre Star Trek, Kubrickovho Dr. Strangelove, alebo scény pre Bondovky od Dr. No až po Moonraker. Mnohí súčasní dizajnéri uvádzajú práve jeho ako zdroj inšpirácie pre svoju retrofuturistickú tvorbu.
Návrh scény k bondovke You Only Live Twice od Kena Adama
Retrofuturizmus prenikol aj do architektúry, predovšetkým v rámci postmoderny. Inšpiračnými zdrojmi boli lietadlá, kozmické lode, UFO, atď. a návrhy ostávali často len v hladine konceptu (napr. skupiny Archizoom, Archigram). Retrofuturistická architektúra bola úzko spojená s tzv. googie architektúrou, ktorá sa objavila v 40. až 60. rokoch v USA a zaoberala sa navrhovaním motelov, kaviarní a bowlingových centier. Po materiálovej stránke využívala googie hlavne oceľ, sklo a neon a jej parabolické tvary boli inšpirované kozmickým vekom. Známymi príkladmi googie architektúry sú veža Space Needle v Seattli alebo terminál na letisku JF Kennedyho v New Yorku.
Space Needle, Seattle
Retrofuturizmus však do každodenného života preniesli až viacerí nadšení produktoví a interiéroví dizajnéri. Viac o ich tvorbe si povieme nabudúce.
