reklama

Richard Čanaky alias Zahrajko: „Ešte dlho neplánujem odísť do dôchodku.“

Už 21 rokov zabáva deti ako Zahrajko zo Spievankova. Umelec Richard Čanaky je stále plný energie.

Richard Čanaky alias Zahrajko: „Ešte dlho neplánujem odísť do dôchodku.“
Richard Čanaky alias Zahrajko (Zdroj: Archív RČ)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Vaše pôvodné vzdelanie je inštalatér, v kulturistike ste sa dokonca stali majstrom Slovenska. Prečo ste sa napokon rozhodli pre hudbu?
Inklinujem k nej od malička. Otec bol tiež muzikant, takže v mojom živote je hudba odjakživa.   Vždy som brnkal na bratovu gitaru, tancoval som vo folklórnom súbore, postupne som začal skladať vlastné piesne a napokon som založil aj kapelu Kompromis. Neskôr som mal aj gospelovú skupinu F.B.I., a potom už vzniklo Spievankovo.

A kulturistike sa ešte venujete?
Súťažnú kariéru kulturistiky som ukončil spomenutým titulom majstra Slovenska a teraz už cvičím len tak pre radosť, aby som sa udržiaval v kondícii a dokázal fungovať.

Najskôr ste pôsobili v kresťanskej hudobnej oblasti a od roku 2002 tvoríte, spoločne s Máriou Podhradskou, hudbu pre deti. Čo vás podnietilo k takejto zmene?
Išlo skôr o vývoj a proces. Raz prišla za mnou a Máriou kamarátka, ktorá chcela nahrať pesničky pre malé deti. Postupne bol o naše piesne stále väčší záujem, nahrávali sme viac a viac s rôznymi muzikantmi, až sa to rozrástlo na koncerty a príbehy zo Spievankova.

Nebolo to plánované a Spievankovo vzniklo v podstate náhodou. Kedy nastal ten moment, keď ste si povedali, že idete do toho naplno? 
My sme začali koncertovať iba s pesničkami a bez príbehu. Boli sme Mária a Rišo, nemali sme kostýmy. Zistili sme, že potrebujeme techniku, aby sme mohli používať mikrofóny bez káblov. Keď sme videli, že je záujem o naše koncerty, tak sme urobili taký risk, že sme opustili svoje zamestnania, pustili sme sa do toho naplno a vyšlo to. Fungujeme už 21 rokov.

Kde ste v tom čase pracovali?
Pracoval som v Slovenskom rozhlase.

Muselo to byť riskantné rozhodnutie...
Riskantné rozhodnutie to bolo, pretože sme nevedeli, či sa s tým dokážeme uživiť, ale museli sme to vyskúšať. Uvedomovali sme si, že keď to nevyjde, vrátime sa do starých koľají.

Ste veriaci človek. Motivovala Vás k rozhodnutiu pracovať s deťmi aj Vaša viera? 
Myslím si, že moja práca s hudbou a deťmi nemá nič spoločné s tým, či som veriaci. Človek musí mať rád deti, cítiť herectvo, muzikantstvo a byť tak trochu blázon. Kresťanstvo by mi v tomto asi veľmi nepomohlo.  

Ako dlho a odkiaľ sa s Máriou Podhradskou poznáte?
Poznáme s Lamača, sme z jednej štvrte, už je to dobrých 30 rokov.    

 Ako sa Vám spolupracuje? Máte v rámci spoločnej tvorby rozdelené úlohy? 
Spolupráca je spontánna. Väčšinou si delíme veci, že kto, čo bude skladať či tvoriť. Je to najmä o dohode, a potom sa to nejak zosynchronizuje, aj čo sa týka nápadov.

Je niekto z vás dominantnejší?
 Je možné, že väčšinou sú to Máriine nápady. Za tie roky je potrebné, aby niekto občas cúval (smiech). Konkrétne programy sa tvoria aj počas „jazdy“, vtedy si už ja sám tvorím charakter jednotlivých postáv, aby som sa v nich cítil pohodlne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Richard Čanaky a Mária Podhradská
Richard Čanaky a Mária Podhradská (zdroj: Instagram RČ)

V čom je práca s deťmi náročná a v čom je jej výnimočnosť? 
Mne sa hlavne páči, že veľa cestujeme a zakaždým sme v inom prostredí s inými ľuďmi a deťmi. V tom je to krásne a spontánne. Detičky sú „čistí“ diváci. Nehráme pred nejakými kritikmi, ktorí majú plné hlavy múdrosti a idú ma kontrolovať. Pred deťmi môžem byť spontánny a uvoľnený a hneď vidím, či sa smejú, či ich to baví. Keď je dieťa unavené, alebo keď stratí pozornosť, nedá sa to nijako oklamať. 

Vaša hudba oslovuje však aj dospelých. Viem to podľa seba...
Snažíme sa zabaviť aj „dospelákov“. Najkrajšie je, keď vidíme, že to funguje na oboch stranách, že sa bavia deti, aj dospelí. Buď človeka tá energia strhne, alebo ho za chvíľu vyčerpá.

Ako sa s deťmi pracovalo počas natáčania jednotlivých dielov Spievankova?  
Natáčanie s deťmi je vždy veľmi náročné. Keď sú unavené, tak im môže niekedy pomôcť „motivátor“ či sladkosti, ale treba pracovať najmä s detskou dynamikou a energiou. Vystihnúť, kedy ich to baví. Niekedy sa musia zábery natáčať viackrát a už sa nemusí podariť zachytiť konkrétna emócia či atmosféra. Deti, ktoré s nami pracujú častejšie sú na to zvyknuté, ale čím sú detičky menšie, tým je to horšie a treba ich viac motivovať.

Uvedomujú si, že ide o natáčanie?
Pre nich to nie je vždy natáčanie, pre nich je Spievankovo reálna udalosť. Oni nevnímajú kamery, ale vnímajú kostým a ľudí naokolo. Pre nich je to jednoducho úplne reálne a keď po nich zrazu chceme, aby išli odtiaľ-tam a urobili to viackrát za sebou, nie vždy sa im to musí páčiť.

V Spievankove spievali a hrali aj Vaše a Máriine deti - ako to vnímali, ako sa im to páčilo?
Deťom sa to páčilo, aj keď to bolo náročné, lebo si trúfli viac protestovať ako cudzie deti (smiech). Pre všetky deti je nahrávanie vždy veľké dobrodružstvo.

Bol pre Vás niekto inšpiráciou pre postavu Zahrajka? 
Viac-menej nie, ale istý čas som sledoval slovenský sitcom Profesionáli a tam bola postava Boborovského, ktorého stvárnil herec Ľuboš Kostelný. Páčilo sa mi, ako infantilne a naivne, no zároveň strašne autenticky ho hral. Páčili sa mi jeho gestá, pohľady, mimika a vlastne celá postava. Myslím si, že v herectve je dôležité nielen povedať repliku a tvárou to celé vyjadriť, ale zapojiť celé telo. Takže aj ja keď hrám infantilného „dospeláka“, musím sa deťom priblížiť. Musím použiť ich gestá, slang, mimiku a všetko musí byť natoľko autentické, aby som prenikol do ich sveta a dostal ich do toho svojho.

Ako rýchlo ste sa s touto postavou dokázali stotožniť?
Myslím si, že charakter Zahrajka sa stále vyvíja a stále sa zdokonaľuje, aby bol okamžite uveriteľný pre deti i dospelých. Dôležité je, aby som bol autentický a aby som dokázal deti zaujať, aby sa dokázali na Zahrajkovi zabávať a aby sa s ním cítili dobre, veselo a aby vedeli, že je to ich kamarát, teda jeden z nich.

Ste Zahrajkom aj v súkromí?
Myslím si, že áno. Mám veľmi rád, keď je okolo mňa dobrá nálada a aj v realite mi oveľa bližší detský svet ako ten „dospelácky“.

Aj ste sa vďaka tejto postave niečo naučili?
Zahrajko ma motivuje byť autentický aj v reálnom živote a vedieť sa tešiť z vecí ako dieťa. Aj mi to pomáha sa pozerať na svet očami dieťaťa ako Zahrajko a príliš neriešiť ten svet dospelých. Byť Zahrajkom je pre mňa taká terapia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Richard Čanaky
Richard Čanaky (zdroj: archív RČ)

Niektorí ľudia si myslia, že už pomaly za seba hľadáte do Spievankova náhradu. Nebojíte sa, že s pribúdajúcim vekom nebudete vládať?
Kľudne by som si mohol porovnať kondičku s hociktorým tridsiatnikom, aj mladším. Myslím, že by som mnohých zahanbil (smiech). Som plný síl a najmenej 20 rokov ešte neplánujem odísť do dôchodku. V tejto brandži sa to ani nedá. Cítim sa byť hercom, zabávačom a vždy sa nájde forma, ktorou sa budem chcieť priblížiť k detským srdiečkam. A pokiaľ bude záujem, bude aj ponuka. 

V čom je podľa Vás Spievankovo výnimočné? 
Spievankovo je výnimočné hlavne kvalitou hudby. Snažíme sa zostať pri nižšom veku detí, aby to bolo pre ne zrozumiteľné, a zároveň, aby sa to páčilo aj dospelým. Snažíme sa, aby boli melódie chytľavé a jednoducho spievateľné pre detičky. Spievankovo je vzácne tým, že máme dlhý príbeh a históriu a v tej krajine sú neobmedzené možnosti, čo nám pomáha aj pri tvorbe.

Spievankovo je primárne určené pre deti predškolského veku. Je s nimi ľahšia alebo ťažšia spolupráca ako so staršími deťmi? 
Náš program je nastavený na deti predškolského veku a použiť ho pre druhý stupeň by bolo veľmi náročné, pretože vnímanie zázračného a rozprávkového sveta je bližšie menším deťom. Keď máme koncert, niekedy vidíme, že niektoré staršie deti sa nás hanbia a je im to trápne a niektoré majú aj 10 rokov a brutálne „fičia“ s nami v tom rozprávkovom svete a chcú v ňom zostať, čo najdlhšie, a to je krásne.

Aký je hlavný odkaz, ktorý sa snažíte deťom cez Spievankovo odovzdať? 
Hlavným odkazom Spievakova je, aby dospelí chránili detský svet, aby ho podporovali, aby deti tancovali, spievali, zabávali sa a ideálne, ak je to aj s rodičmi, ktorí by im nemali brať detstvo. Mali by im, čo najdlhšie nechať Ježiška, darčeky, zázraky, všetko, čo prináša rozprávkový svet.

Keď vás dieťa spozná na ulici, ste Zahrajko, alebo Rišo?
V tej chvíli som pre neho Zahrajko a nie ujo, ktorého niekto otravuje. To je ta autentickosť, ktorú chceme, aby dospelí v deťoch zanechali, čo najdlhšie a aby ich podporovali v detskom svete. Je pekné, keď si dospelí povedia, že „to moje dieťa je také múdre, skoro ako dospelák“, ale nechcime z nich robiť dospelých. Aj keď sú inteligentnejší a vnímavejší, stále sú deťmi a pre nich je to najbezpečnejší svet. Budú mať dostatok času na to, aby spoznali reálny svet, plný intríg, konfliktov a problémov. Buďme deťmi a nechajme aj samotné deti byť deťmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Lucia Paulíková

Lucia Paulíková

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  43x

Som matka a milovníčka umenia i života. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu