Tak napríklad:
„Nenetko jeti a memačik pinká“. Toto je jedno z tých najjednoduchších a určite uhádnete čo to znamená. Áno, slniečko svieti a mesiačik spinká. Samozrejme hovorila som to aj v opačnom garde, hlavne večer, keď som išla spať.
„Cia nanná!“ som vykrikovala, keď ma prikvačil hlad a akosi mi nikto nič nedával. Cia je „zdrobnelinou“ či skratkou môjho mena.
Takú krásnu bábiku so šatočkami som vytrvalo volala „Ábia“. „Ábia“ sem, „ábia“ tam. Vždy bola pri mne, moja zlatá „ábia“. Už ju žiaľ nemám.
Toto všetko boli pre moju mamu ľahko uhádnuteľné veci, horšie to bolo pri slove „Komini“. Vraj som stále kričala, že chcem „komini“. Nebola to ani bábika, ani autíčko, ani knižka, ani jedlo, ani pitie. Nakoniec mamina celá zúfala ma postavila pred obrovskú kopu vecí a povedala aby som si sama vybrala tie „komini“. Po chvíli prehrabávania sa, som s víťazoslávnym úsmevom vytiahla, a teraz neuveríte, podkolienky.
Bratranec mal zas inú špecialitku. A to „tématické auto“, pri každom cestovaní našou MHD, chcel kupovať lístok na autobus z „tématického auta“.
Ďalšou zaujímavosťou v rodine bol „dudu“. Tak sesternica nazývala dudlík.
Už ako staršia, cirka 6-7 ročná, som chcela povedať, že ma bolí koleno. No za ten svet som si nevedela spomenúť, ako sa vôbec koleno povie, nech som rozmýšľala akokoľvek tak ma nič nenapadlo. Až som nakoniec, vymyslela „nohový lakeť“. Veď, čo kĺb ako kĺb.
Určite by sa našli aj ďalšie, ale nemám pri sebe mamine zápisky. Tak aspoň týchto pár, ktoré si pamätám z počutia.
Pekný slniečkovský deň želám.
