Keby sa Ajgo mohol oficiálne zúčastniť zasadnutia rady a vyjadriť svoj názor k danej téme, určite by nás všetkých vyštekal. Našťastie, pre nás, jeho hlas platný nebol.
Takže bolo rozhodnuté, večer po poslednom venčení sme ho vyšampónovali a poriadne vydrhli, aby sa chĺpky, teda skôr by som mala napísať chlpy, potom ľahko strihali. Ajgo ešte stále nič netušil, lebo keby áno, tak vezme nohy na plecia a uteká kade ľahšie.
V nedeľu ráno, po výdatných raňajkách sme pekne krásne odpratali z kuchynského stola všetko nepotrebné a postavili ho doprostred miestnosti. Tu už Ajgo začal niečo tušiť, lebo odpochodoval do obývačky a skrútil sa do klbka na „svojej“ fotelke a ani ňufák nevytiahol.
Keď sme mali všetko nachystané, teda okr. náčinia na strihanie, aj balík piškótov na uplácanie (predsa sa, beťár jeden, pri pozeraní tv aj niečo naučil. Žiaľ ani uplácanie v tomto prípade nepomohlo.), tak sme išli po neho do obývačky. Nechal sa zobrať na ruky, lebo sám dobrovoľne by teraz do kuchyne nešiel, ani keby tam neviem, čo rozvoniavalo. A pekne sme ho odniesli a postavili na stôl. Čičíkavými slovami: „Neboj Ajenko, táááák pozriiii, to nič nerobí.“ sme mu dali ovoňať strihací strojček. Potom sme strojček zapli a pustili sa do toho. Kým sme sa venovali jeho chrbtu tak pokojne stál a držal. Sem tam sa pohol, ale to bolo v rámci normy. Pri strihaní uší to začalo byť trošku akčnejšie. Asi ho dráždil zvuk motorčeka, lebo dosť často mykal hlavou. Ale stále to bolo v pohode.
Skutočná akcia začala, keď sme sa priblížili k jeho labkám a mužstvu. Či sme strihali predné alebo zadné, tak sa zvíjal ako had. Aby sme ho mohli vôbec ostrihať, tak som si musela naňho ľahnúť, silno držať labku a mamina strihala a strihala a strihala. Keď to už chlapčisko nevydržalo, tak nám jednej i druhej párkrát vyskočil temer až na hlavu. Skúšali sme ho ukludniť najprv slovami, potom úplatkami, a potom aj jednou po zadku. Inak pár úplatkov schňapol ako malinu. Ale teda nepomohlo to, napr. tomu sa ošíval ako panna pred prvým sexom. Neskôr nám nepomohla dokonca ani šunka, nič. Ohrdol a len vrčal a kňučal.
Nakoniec sme to ako tak zvládli, my doškriabané, dodriapané, a chlpatejšie než on a mokré ako myši, ale podstatné je, že hafan je zas trochu k svetu.
