Spomienka

Nebo splýva, mlčí
a jej duša kričí.
Nebo splýva, nevraví,
všetko znovu opraví.

Nebo splýva, mlčí,
a jej dušu tlačí.
Spomienka hlboká,
tá chvíľa divoká.

Dvojsečná zbraň,
za lásku daň.
on aj ona stále bojí,
aj keď láska ranu zhojí.

Básne plynú krajinou
obzerá sa za inou.
V srdci bolesť, žiaľ,
vydáva sa v diaľ.

Srdce kričí, duša piští,
láska jeho, v diaľke blyští.
Kráča zemou ponurou,
kráča znovu, len s nulou.

Blen a krv mu z rany tečie,
nemá už kam, neutečie.
Spomienka hlboká,
tá chvíľa divoká.

Dvojsečná zbraň ranu jatrí,
dvojica stále k sebe patrí.
Bolesť, smútok, blen,
láska zhojí len.