O chlapoch a mužoch.

O čom tu sa už len dá písať, že? Však chlap či muž je jedno a to iste pohlavie. „Jeden" rozdiel však spolu môžeme nájsť. Kto, alebo čo, alebo koho voláme chlapom? Najprv o ňom počujeme už v útlom veku. Keď sa malé chlapča kdesi napríklad udrie a prejaví svoju „slabosť" počujeme: „ Buď trosku chlap! Chlapi neplačú! Nebuď taká citlivka! Si usmoklený ako baba."

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu
(zdroj: Archív autora)

A tak ďalej a tak podobne. A tak z malého chlapca - rovnako citlivého človiečika ako aj jeho dievčenských rovesníčiek naokolo, sa začne vytvárať chlap. V dobách nedávno minulých sa cely proces premeny chlapca na chlapa „dokonával" absolvovaním základnej vojenskej služby - vojenčiny. Aspoň tak sa to veľa krát tvrdilo. Ja osobne aj po rokoch mam stále pred očami nápis z vojenčiny na agitačnej tabuli stojacej na ceste do jedálne. Bolo na nej: „Útrapy vojenskej služby znášam statočne." A skutočné sa tak dialo. Ta premena z chlapca na chlapa sa diala. Samozrejme, že sa to nestavalo, alebo nedokonalo iba počas vojenskej služby. Keby to bola pravda, tak v súčasnosti chlapov skoro nemáme. Počas vojenčiny však došlo k odlúčeniu od blízkych a tak to čo sa začalo niekedy dávno vetou: „Jedz dieťa moje a až vyrastieš, bude z teba chlap!" sa odrazu mohlo prejaviť skokovo. Tie malinke zmeny, ktoré u svojich blízkych nezaznamenáme keď sú s nami každý deň, si všimneme ak sa nám na určitú dobu vzdialia. A tak zmena chlapca na chlapa sa pre okolie stavala úžasná a vždy očakávaná. Čo tato zmena na vojenčine spôsobila?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako vždy môžeme nájsť „pozitíva" aj „negatíva". To pozitívne v kocke sa dá opísať asi takto. Bolo to stretnutie sa s rôznymi výzvami, ktoré spôsobili, že chlapča spoznalo samého seba hlavne po fyzickej stránke. To sú tie nekonečne nácviky (trpezlivosť a poznanie, že všetko potrebuje svoje miesto a svoj čas), presuny v pokluse (nie rýchlosť rozhodovala, ale správne načasovanie), dodržovanie limitov (spoľahlivosť a zodpovednosť), ale aj nepovolená vychádzka (uvedomenie si následkov za svoj čin) či reset hlavy v krčme (spoznanie svojich fyzických limitov). Psychická stránka bola zameraná na „odolnosť" voči stresu. A tak sa vytváral neustále, aby si človiečik zvykol. Univerzálne stresové riedidlo - alkohol, fungovalo rovnako ako funguje aj teraz. Alkohol však nerieši a neučí, iba odsúva - odkladá riešenie na neskôr. Je zaujímavé, že už roky povinná vojenská služba nie je a chľastanie či fajčenie stále pokračuje. Takže argument, že všetko to sa mladí chlapci naučili na vojne bol nesprávny. Rovnako tak aj, že vojna robí z chlapca chlapa.

SkryťVypnúť reklamu

„Negatíva" pri premene na chlapa sú však tiež. Mám pocit, že najviac sa to prejaví na znecitlivení - zastavení emočného vývoja, jeho násilným samo-potlačením (nebudem plakať, nie som baba, až ja budem u moci...) a „kastovaním sa". Odrazu sa zjavia chlapi a poserovia, ti čo nemajú žiadny problém a iní, v ženskej populácii pribudne množstvo hydiny a kráv. Samozrejme aj ďalšie vonkajšie znaky (vystupovanie, oblečenie, silné stroje, technické zázraky, tetovanie.. ) aby ihneď bolo jasne, kto je chlap a kto nie. Títo chlapi aj „útrapy života" znášajú statočne. Pevne stlačia sánku (niekedy nielen svoju), zatvoria oči a boria sa životom ako buldozér. Časom sa stávajú nenahraditeľní (bez nich nič nefunguje „správne") ba až hrdinovia čo prežili. Neuvedomovali si a možno nechceli vidieť to, čo za nimi ostávalo (čo už za buldozérom ostane...) a premrhali príležitosti na ďalší postup v premene. V akej premene? Chlap je totiž „prototyp" muža. Taký surový výkovok - ingot, či polotovar.

SkryťVypnúť reklamu

Pre ďalšie pokračovanie hľadania rozdielu je potrebné si uvedomiť, že keď nám rodičia posúvali dar ktorý dostali oni od svojich rodičov - život, tak nám dali každý ten svoj kúsok. A tak sme dokonala zmiešanina mužskej (otec) a ženskej (mama) časti. Je jedno aké ma „zmiešanina" pohlavie. Dôležité je, dokázať nájsť a skultivovať aj to opačné pohlavie v nás. Teda aj to čo som dostal od rodiča opačného pohlavia ako som ja sám.

Ako to robí správny chlap? Cely čas sa snaží rozvíjať a aj rozvíja a zvyčajné až preženie pravé iba tú svoju mužskú časť. Ako sa to prejavuje v živote? Chlap si ješitnosť pletie s hrdosťou, bezhlavosť s odvahou, zbabelosť s rozvahou, agresivitu s priebojnosťou, vyhýbanie sa prežívaniu s racionalitou. Asi najviac to je vidieť, keď si popletie fanatizmus so zapálením sa pre vec, alebo aktivitu so slepým bojom. Tu už je iba maličký krok k násiliu a k určovaniu tých „dobrých a zlých", tých čo sú s nami a tých čo sú proti nám atď.

SkryťVypnúť reklamu

Tu, ženskú časť chlap nevie ako má prežívať. Čo s tým urobiť. Zvyčajne má obavy, že by mohol zoženštieť – „oteplieť“. A tak všetko to čo sa derie na povrch (začne vnímať ) zatláča späť pod povrch. Však nie je baba!!! Nevšíma si to – ignoruje, alebo ešte viac sa zameria na tú svoju mužskú časť a ešte viac sa stáva, už nie chlapom – prototypom muža, ale kýmsi iným, kto má napr. veľa kamarátov, ale žiadneho priateľa, zlú manželku, ale množstvo krásnych mileniek. Stáva sa aj opak. Ženská časť prevládne (z odopieraného najväčší kus) a tak napr. objaví sa vyumelkovaný, citlivý, ale labilný, zahmlievajúci či ľútostivý chlap, ktorý má napr. veľa dôverných kamarátiek, ale žiadnu vážnu známosť a o manželke iba sníva. Všetci naokolo mu ubližujú, aj keď on koná iba dobro.

Čo s tým urobiť? Dá sa vôbec nejako nájsť ta mužská a ženská polovica v chlapoch? A vôbec dá sa mužsky prežívať to ženské v mužoch? Alebo tak žensky prežívať to mužské v ženách? Ako to v nás pôsobí?

Isto to ide! Život prináša stále príležitosti na pokračovanie premeny a rozvoja. Môžeme to robiť ako samouci, alebo inak – (tým nemyslim teoretizovanie!). Dôkazom je to, že existujú muži, ktorí vedia vo svojom živote uplatniť trpezlivosť, starostlivosť, estetickosť, vnímavosť, súciť či intuíciu. Teda to, čo je viac ženské a pritom im ostáva aj to chlapské. Tak sa muži stávajú skutočnou oporou ženám. Nadväzujú ozajstné vzťahy s ozajstnými ženami. Sú z nich chápaví manželia pre manželky a ozajstní otcovia (nielen oplodnitelia, či pestúni alebo zásobovači) v rodinách. Je ich menej ako ženatých chlapov (oplodniteľov či pestúnov alebo zásobovačov), ale sú. Títo muži neopakovali iba to, k čomu ich učil systém, ale naučili sa počúvať aj svoje vnútro a rozvážne začali kráčať životom.

Jedna z množstva príležitosti na ceste premeny chlapa v muža a neskôr manžela a otca v rodine, sú rodinné konštelácie. (http://www.konstelacie.com/novinky/o-chlapoch-a-muzoch/)
Špeciálne mužské konštelácie. Jemno-hmotné energie, ktoré pôsobia pri inscenovaní konštelácii, nádherne rozkryjú systémovú chybu – chcenie byť dokonalým chlapom. Tak pomáhajú bezradným chlapom stať sa mužmi.

Normálne však je, pri Fernete rozprávať chlapčenské, či chlapské zážitky, že? A čo je to normálne? No predsa to čo robí väčšina. Tak potom prečo sa stať mužom? Na to musí prísť každý chlapec či chlap sám. A tak iba skutočne odvážny chlap si dovolí zažiť, že aj muži majú svoje dni a nie je nutnosť mať k tomu Fernet.

Ľudovít Gallik

Ľudovít Gallik

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek z národa zvaného ľudstvo. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéZo životaNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu