O čom tu sa už len dá písať, že? Však chlap či muž je jedno a to iste pohlavie. „Jeden" rozdiel však spolu môžeme nájsť. Kto, alebo čo, alebo koho voláme chlapom? Najprv o ňom počujeme už v útlom veku. Keď sa malé chlapča kdesi napríklad udrie a prejaví svoju „slabosť" počujeme: „ Buď trosku chlap! Chlapi neplačú! Nebuď taká citlivka! Si usmoklený ako baba."
Mohol by som napísať, že za všetko môže Google, alebo mohol by som nájsť ešte plno iných dôvodov. Možno aj dôkladne vyšetrenie, ako v Devínskej, by stalo za úvahu...Stále by chýbalo však jedno. Chýbala by vlastná zodpovednosť. Bolo by to však „normálne" presne tak ako to v tej nasej „mačko-psej" spoločnosti vidime. Za všetko môžu vždy iní, lebo...Veci sa však majú úplné ináč.
Včera ráno, po o hodinu kratšej noci, ma miesto zvyčajného spevu vtákov privítalo kvílenie sirén, ktoré vytvárajú auta s prednostným právom jazdy. Nejako ich je počuť každý deň viac a viac, alebo som bol iba ja doteraz nepozorný? Neviem, či to boli sanitky, alebo policajti, ktorí húkaním nás všetkých „vzdelávali“ , že aj v nedeľné skoré ráno sa o nás ktosi stále stará.Možno sa však mýlim a krivdím im, možno hustota dopravy v našom mestečku bola v to ráno tak veľká, že bez použitia sirény to jednoducho nešlo. Dôvody môžu byť rôzne. Čo však toto ma spoločné s dňom učiteľov?
