Zima ešte nepovedala posledné slovo. Cestári už teraz nemajú z čoho a nám napadol sneh. Slnko nesklame. Isto ako každý rok príde jar. Príroda sa už teraz pomaly prebúdza. Že nie? Ale áno. Skúste počúvať ráno vtákov. Dnes som zaznamenal aj iné prebúdzanie. Po dôkladnej zimnej analýze slovenských financií, vyčíslení škôd to zase začalo. Aspoň rozhlas tak čvirikal.
Kde bolo tam bolo, v krajine kde tráva bola zelená celý rok a rieky nevysychali, boli raz ona a on. Konečné len oni dvaja a neskôr oni dvaja a deti. Po dňoch strávených prechádzkami a rozprávaním si myslela, že má rovnaké názory, rovnaký pohľad na budúcnosť ako on. Začali svoj život ďaleko od príbuzenstva v novom byte, časom si kúpili auto, začali chodiť na dovolenky...Vlastne, mali všetko a skoro všetko bolo takmer fajn, kým...
Novy minister prišiel so staronovou myšlienkou znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť, lebo sú už neúmerné vysoké. Isto chvály hodna myšlienka. Akým činom ju však zmeniť na skutočnosť? Jednoduché. Miesto lieku lekár predpiše účinnú latku. Toť je vec ktorá ma zaujala v správach a čo spôsobilo, že hodnú chvíľu uvažujem nad tým či pán minister si z nás uťahuje, alebo tomu ja zase vôbec nerozumiem. A dôvod?
Mám taký pocit, že sa začína zase „nová doba“. Obama a spol vytiahli na svetlo sveta nový terminus technikus – nukleárny terorizmus. Po slovensky by som to napísal však, že kto chce psa biť, palicu si nájde. Prečo práve tak a nie ináč?
Ja áno. Záver základnej školy a celá stredná škola sa niesla v znamení zberu a hľadania výrokov ľudí o ktorých zase iní ľudia písali, že sú dostatočne vhodní – múdri na to, aby sa citovali. Kto to vlastne určuje, kto je múdrý?
