Viete aký je rozdiel medzi politikom a farárom? Žiadny. Obaja najprv vytvoria strach a obavu a potom ponúknu riešenie. Toto tvrdenie som počul ako vtip. Aj vy sa nesmejete ako ja? Prečo asi?
Mam pocit, že je to preto, lebo kdesi v hĺbke svojho srdca máme každý z nás zatlačenú nejakú túžbu. Zatlačili sme ju tam na základe rady - strachu nejakej zodpovednej osoby (politik, učiteľ, rodič atď.) Za také zodpovedné tvrdenia možme považovať aj predvolebnú reklamu. Však nami zvolení zástupcovia predsa rozhodujú o všetkom. Čiže ich zodpovednosť je obrovská a z toho logicky vyplýva, že by mali vedieť čo hovoria aj pred tým ako sú zvolení. Minule som si všimol, že ktosi ma ako svoj program zabránenie odchodu mladých ľudí zo Slovenska. Chvíľu som myslel, že ma máta, že toto máme už za sebou. Iba človek, ktorý to na vlastnej koži nezažil bude brániť odchodu niekoho niekde. Ten, ktorý si to skúsil už vie svoje. Jediná univerzálna pravda je, že chlieb je vždy o dvoch kôrkach a zbytok sú skúsenosti a zážitky. A o tie ide nie?
A ako to je s tým vlastenectvom a mládežou? Asi najlepšie je to ukázané vo filme Kult hákového kríža. Mam pocit, že je to (vlastenectvo) zase iba nastroj v rukách „zodpovedných“ ľudí. Lepšie povedané ta povestná palica, ktorá sa vždy nájde, keď treba niekoho biť. Že preháňam? Vôbec nie. História a hlavne následky konania ľudí - vlastencov boli veľa krát krvavé.
Ja nemám obavy z toho čo bude keď nebudeme mať mladých vlastencov. Možno práve to bude ten ďalší krok k tomu, aby každý pochopil, že je človek z národa zvaného ľudstvo. A byť správnym vlastencom potom bude znamenať, že treba milovať každú ľudskú bytosť ako samého seba. Pravdu povediac ono sa to už deje. Tak ako je každý človek spokojný sám so sebou (ma sa rád) tak je spokojný aj so svojim okolím. Koľko takých ľudí – vlastencov poznáte?
