Nie som ani zdravotník ani ekonóm, ale sčítať a odčítať viem a dokonca mám aj reálnu ekonomickú prax – môj fungujúci domáci rozpočet. Nemôžem sa však zbaviť pocitu, že miesto spojenia zníženie nákladov by malo byt zmena prerozdelenia nákladov podľa.... Ale k veci.
Na to, aby fungovala zdravotná starostlivosť, je potrebne splniť niekoľko požiadaviek. Od miesta kde sa bude vykonávať, cez prostriedky akými sa bude vykonávať , až po ľudí, ktorí to budú vykonávať. V tomto reťazci všetci a všetko ma svoju cenu (zámerné nepíšem o hodnote). A táto cena je najslabšie miesto celého reťazca. Dôvod? Aby niečo zdravo fungovalo v našej kapitalistickej spoločnosti, musí to produkovať zisk. Čo to je v praxi? No miesto kde sú zdravotníci musí vytvoriť zisk (minimálne taký aby bolo prevádzky schopne a bolo z čoho žít aj opravovať) Dodávatelia všetkých potrebných pomôcok a liečiv zisk potrebujú tiež. No a nakoniec potrebujeme zaplatiť aj ľudí a platy tiež musia rast. Podčiarkneme a zrátame. Výsledok? Všetci potrebujú získať stále viac peňazí. Iba pán minister v tejto rovnici povedal, že ušetrí.
V mojej domácnosti platí podobná paralela, že ak všetci okolo mňa (výrobcovia energii, vody, potravín atd.) potrebujú zarobiť (získať viac peňazí), tak automaticky na udržanie štandardu a behu domácnosti sa moje vydaje zvyšujú. Ja v svojej domácnosti fungujem ako štát – teda zaisťujem financie pre fungovanie rovnako ako štát zaisťuje financie pre fungovanie zdravotníctva. Preto som sa rozhodol vyskúšať novy model šetrenia (predpisovanie účinnej latky) aj u mňa doma. Však keď minister tvrdí, že to ide tak isto aj u mňa tiež!
Na mojom zozname pre zabezpečenie chodu domácnosti mam napísané: účinná latka pre výživu, účinná latka pre oblečenie, účinná latka pre inkaso, účinná latka na cestovanie a tak ďalej a tak podobne. Podčiarkol som to a porátal. Výsledok? Najúčinnejšou latkou sa pre mňa stali peniaze a potrebujem ich. Tým že ich potrebujú aj ti čo stanovujú cenu svojich produktov a služieb potrebujem ich stále viac a viac iba na zabezpečenie základného chodu mojej domácnosti. Stále mi vychádza, že ak chcem šetriť, tak musím kdesi na čomsi ubrať, ale tým znížim dotyčným zisk a mne môj životný štandard. A tak mňa osobne novy model šetrenia aplikovaný v mojej domácnosti sklamal. Neušetril som nič. A to je dôvod, prečo mam pocit, že ani štát neušetrí a pán minister miesto slova úspora mal povedať prerozdelenie. Či sa mýlim?
