Všetci vedeli, že to takto nemôže fungovať. Mnohí o tom hovorili a skoro každý sa bál s tým niečo zásadné urobiť.
Spravil som reformu tohto absurdného systému. Vznikla dôchodková reforma, druhý pilier, ľudia si začali sporiť na svoje penzie. Sociálne dávky prestali poskytovať vyšší štandard ako práca a kto ich chcel mať vyššie, musel sa snažiť. Vznikli aktivačne práce.
V invalidite sme boli tak postihnutým národom, akoby sa práve skončila vojna. Systém bol mäkký, úplatný, skorumpovaný.
Pravidla sa sprísnili. Tím najlepších lekárskych špecialistov, akých sme mali, pripravil nové pravidlá posudzovania, ktoré boli zavedené a platia dodnes. Toľko veľmi stručná retrospektíva.
Koľko kritiky som si, najmä za sprísnenie posudzovania invalidity získal. A napriek tomu tento systém nebol dodnes nijak zmenený. Stále funguje tak, ako som ho zaviedol. Je to znak toho, že je to zle nastavené a zle urobené? Asi nie, veď inak by to bolo zrušené, upravené, zmenené.
Zamyslime sa tiež, prečo najväčší počet znížených alebo odobratých dôchodkov nebol v okresoch s ťažkým priemyslom a baníctvom, ale v okresoch s najpočetnejšou rómskou populáciou a najvyššou mierou nezamestnanosti? Nie je to znak, ktorý potvrdzoval zneužívanie systému?
Stretnutia a rozhovory s ľuďmi na mítingoch po celom Slovensku, ktoré denne absolvujem, mi odhalili jednu rovinu, ktorej som dovtedy nevenoval pozornosť.
Stretol som na nich stovky ľudí, zhováral sa z desiatkami, vypočul si množstvo príbehov. Od starých, mladých, zdravých aj chorých. Stretol som sa a rozprával sa aj s tými, ktorí prešli sprísneným posudzovaním invalidity. Niekedy som počul neuveriteľné príbehy.
Jeden pán, o ktorom som predtým, samozrejme, ani nepočul, mi napríklad hovoril, ako mu ľudia z komisie povedali, že ho musia vylúčiť, lebo Kaník má čiernu listinu a on je na nej, a tak oni musia. A ďalší mi potvrdili často to isté. Komisia tvrdila: „... to nie my, to Kaník, za ním choďte, on to prikázal. Vás, menovite. Na toho sa hnevajte...“.
To ale nie je koniec príbehu. Po nejakom čase tá istá komisia, na základe tých istých pravidiel, zmiernila svoje rozhodnutie. Zvýšila stupeň invalidity alebo aj vrátila na takmer predošlú úroveň. Ako je to možné? Ten istý prípad, tí istí ľudia, iné rozhodnutie.
Jedno vysvetlenie sa ponúka. Starý systém bol vysoko subjektívny. Rozhodnutie o tom, či uznať alebo neuznať invaliditu bolo výrazné na subjektívnom posúdení komisie. Ideálne prostredie pre korupciu. Prinesieš obálku, dostaneš invalidné a máš zabezpečený dôchodkový príjem. Bolo to verejným tajomstvom, že je to tak. A členovia takýchto komisií, česť výnimkám, mali slušný bočný príjem.
Zrazu prišla zmena. Nové pravidlá znamenali nielen sprísnenie posúdenia, ale aj zníženie subjektívneho vplyvu. K diagnózam boli priradené konkrétne stupne postihnutia v % a rozpätia, ktoré mohli priznať členovia komisie sa zúžili. Zúžil sa priestor pre korupciu. Spolu so snahou odhaľovať aj tú, ktorá pretrvala, to znamenalo koniec zlatým časom pre úplatných. Kto to zavinil? Kaník. A tak si ventilovali zlosť zo straty bezprácneho príjmu na pacientoch a zároveň si umývali ruky. To my nie. To čierna listina a iné nezmysly.
Keď ľuďom znížite príjem, čo i len o pár korún, určite sa vám nepoďakujú. To je jasné. Ich sklamanie je ľahké zneužívať. Tí ktorí trpia postihnutím, majú invalidné dôchodky. Často opäť zvýšené, hoci systém a pravidlá sú nezmenené. Nikomu skutočne chorému nebol odobratý. Invalidi, ak majú možnosť a príležitosť, môžu pracovať a zarábať, čo pred tým nesmeli a nikto im nelimituje ich príjem. Už ich nikto automaticky neposiela do starého železa. Zrodil sa ale mýtus o bezcitnom prístupe k invalidom, ktorý zručný demagóg Fico využil.
Pri rabovaní obchodov Rómami po zavedení nového systému sociálnych dávok boli iniciátormi takéhoto konania často úžerníci, ktorí prišli o zdroje príjmov od svojich zdieraných dlžníkov.
Pri zavedení nového spôsobu posudzovania invalidity prišli o nekalé príjmy nepoctivci z radov posudkových komisii.
Nijako sa tým nechcem dotknúť tých, ktorí sú čestní a poctiví a je ich určite mnoho. Žiaľ, korupcia prerástla našu spoločnosť ako rakovina a posudzovanie nároku na invaliditu bola dobrou živnou pôdou pre tento neduh, ktorý, žiaľ, určite dodnes nevymizol.
Viaceré aktuálne témy preberáme na mojom Facebook profile www.facebook.com/ludokanik.
Pre tých, čo radi sledujú krátke správy som aj na Twitteri - www.twitter.com/ludokanik
Všetky informácie o mne sa sústreďujú na mojej webstránke - www.kanik.sk
Kandidát do NRSR za SDKÚ-DS pod č. 30
