Na Chodník korunami stromov sa chystám už dávno, dá sa povedať, že to bol jeden z mojich prvých cieľov, odkedy som sa rozhodol spustiť aktívne môj plán, vidieť toho čo najviac z mojej rodnej hrudy. Následne som ale zistil, že je tu toho u nás zaujímavého oveľa, oveľa viac než som vôbec tušil. Takže do Bachledky ideme až teraz.
Ráno netreba skoro vstávať, prvý vstup na Chodník je až od deviatej hodiny. Na hrebeň sa môžete vyviezť lanovkou, vtedy sa dajú lístky kúpiť aj vopred online. Ak sa rozhodnete vyšliapať si to pešo, lístok na Chodník si viete kúpiť len na mieste. Všetky ceny a potrebné informácie som našiel na stránke Chodníka korunami stromov.
Prichádzame teda do malého horského strediska Bachledova dolina, práve načas, zdá sa. Veľké parkoviská ešte prázdne, všetko je pekne organizované miestnymi "parkármi", riadne označené. Za parkovné platíme 5 EUR. Bachledova dolina je pekné, moderné, vlastne pomerne komorné horské stredisko. S lanovkou, zázemím, obchodmi, ubytovaním, s možnosťami aktívneho vyžitia. Hore na hrebeni je perfektné detské ihrisko Kráľovstvo lesa. Bobová dráha bohužiaľ nefunguje. Katastrálne patrí Bachledka ku Ždiaru a tým samozrejme aj pod Vysoké Tatry, i keď veľká časť sa nachádza vlastne v susednom pohorí Spišská Magura. Známe je asi predovšetkým lyžiarom, pretože sa tu nachádza niekoľko zjazdoviek. Ja zvažujem, že sa sem ešte vrátim pojazdiť niečo na bicykli.
My sa s bráškom Jokom rozhodneme poctivo si to hore vyšliapať po lesnom chodníku, dobre značenom a nebolo to veru zadarmo. Miestami je to solídny stupáčik, trasa má cca 2 km s 200 výškovými metrami, cieľ je vo výške 1 176 mnm. Keď sa potom po nej vraciame späť, stretávame veľké množstvo ľudí, ktorí lapajú po dychu, jedna pani je na pokraji kolapsu. Ak chcete ušetriť na lanovke a nie ste príliš fyzicky zdatní alebo idete s malými deťmi, majte na zreteli, že to rozhodne nie je prechádzka. Koniec - koncov, tabuľa na začiatku chodníka aj nás presviedčala, aby sme išli radšej lanovkou. Tentokrát to ale nevyužijeme, nabudúce, keď sem prídem s mojim Lukym.
Hore už je značný ruch, dnes by tu mala byť akcia, oslava Veľkej noci. Nejaký veľký program alebo výzdobu počas celého pobytu tu neregistrujem. Čo ale registrujem, je naozaj veľká frekvencia návštevníkov. Kupujeme teda lístky a nastupujeme na Chodník.
Chodník korunami stromov je bezbariérová drevená stavba, ktorá vedie korunami stromov. Jeho dĺžka je 603 m a najvyššiu výšku tu dosahujeme v 24 metroch. Zakončený je 32 m vysokou vežou, ktorú si musíte vyšliapať na ďalších 631 metroch. Celý chodník je edukačne zameraný, najmä pre deti, nachádza sa tu viacero mini hier, náučných tabúľ a tabuliek či adrenalínových vychytávok. Výhľad je naozaj vcelku všestranný a rozmanitý, okrem Tatier vidíme i hrebeň Magury, Pieniny a Sadeckie Beskydy v Poľsku.
Dozvedáme sa, že podobné stavby sú na viacerých miestach po svete - v Čechách, Nemecku, Rakúsku, Slovinsku či ďalekej Kanade. Prekvapuje nás, do akej miery sa drevená stavba hýbe, pohyb zábradlia je naozaj značný a musíme teda plne dôverovať inžinierom a stavebným robotníkom, že to neodflákli, haha. Kráčame pozvoľna, nijako si navzájom s ostatnými návštevníkmi neprekážame, všetci majú možnosť sa kochať, fotiť. Prítomné deti si užívajú túto nezvyčajnú obriu preliezku krikom a behom.
Vystúpame na vežu, hore je národa. Vidím mestsky oblečených turistov, štandardne oblečených turistov i hardcore vyfintených turistov, oblečených do Dynafitu či Patagonie. Všehochuť, viacero prítomných ľudí je z cudziny. Výhľad zhora je krásny, najmä na hradbu Belianskych Tatier. Prítomná sieť, natiahnutá na podlahe vrcholu veže, láka veľké množstvo ľudí otestovať svoju odvahu. Pobudneme hore, pofotíme a ideme dolu. Suchý tobogán na rýchlejšiu cestu dole nevyužívame, nechce sa nám dávať 3 Eurá za približne sedem sekúnd zjazdu.
Máme ešte čas, dole je veľká reštaurácia i menšia kaviareň, tak strelíme ešte dobrú, silnú kávu. Trochu užiť si aj toho Apres štýlu. Opúšťame národ a rovnakou cestou sa vraciame dole. Úplne ma šokuje to množstvo áut, keď prídeme na parkovisko. Všetky tri veľké parkoviská sú úplne naplnené vozidlami, perfektne zoradené, akoby sa mal konať nejaký festival. A pritom len ľudia túžiaci stráviť trochu času v prírode.
Výlet sa uskutočnil v nedeľu 20. apríla 2025.
