Z ekonomického pohľadu o behaviorálnej ekonomike som niečo málo písal aj tu: LINK
Poďme si spoločne niektoré popísať a vysvetliť. Možno zistíme že nie sme racionálny, nie len v supermarkete, ale aj vo volebnej miestnosti.
Efekt ukotvenia
Keď sa vyberiete nakupovať, ako vlastne viete, či je niečo lacné a oplatí sa to kúpiť, alebo naopak príliš drahé? Podľa behaviorálnej ekonómie platí, že namiesto toho, aby ste cenu porovnávali s úžitkom, ju porovnávate nejakou svojou predstavou o „správnej“ cene. Ta však obvykle pramení z ceny, za ktorú sme daný tovar videli predávať, keď sme ho po prvý krát zaregistrovali. Môže za to tzv. efekt ukotvenia. Ten spôsobuje, že máme tendenciu udeľovať najväčšiu váhu informáciám, ktoré sme v rámci danej záležitosti zachytili ako prvé.
V politike: čo vás prvé napadne keď počujete SAS? Pravicová znižovať dane. Tak ju máme ukotvenú, ale to že povalili Hegerovú vládu za to že išla rodičom detí znížiť dane až o 140 Euro potlačíme, to že zrazu nechcú voľný trh ale intervencie pre Slovalco ako Keynesiánci ignorujeme, to že každú pravicovú proreformnú vládu zhodia a odovzdajú moc ľavici potláčame, lebo kotva je kotva. A úprimne ako marketéri zakotvili u nás PS, Sme rodina, Smer, Hlas ..... pri niektorých stranách sme už precitli no kotva sa zhadzuje len veľmi veľkým šokom.
Efekt novosti
S využívaním informácií súvisí aj tzv. efekt novosti. Podľa neho máme tendenciu preceňovať informácie, ktoré sme získali nedávno, a tak si ich dokážeme rýchlo vyloviť z pamäte.
V Politike: nové svieže strany? Alebo strata pamäti pri SNS. Veď sme sa tomu Dankovi všetci smiali a teraz prvovoliči hovoria o pánovi Kapitánovi Dankovi. To sme mysleli nie ako „pán“ kapitán ale pejoratívne , výsmešne. Nedávno mu Fokus nameral +6% v dôveryhodnosti. Už je nový politik všetko sa zabudlo.
Averzia k ľútosti
Tzv. averzia k ľútosti často vedie investorov k tomu, že držia stratové pozície príliš dlho. Tým, že nechcú realizovať straty, ich to paradoxne stojí ďalšie straty. Chyby, a predovšetkým tie, ktoré nás stojí peniaze, nerobí rád nikto. Je nutné si však uvedomiť, že straty k investovaniu jednoducho patria rovnako ako zisky. Netreba plakať nad rozliatym mliekom, lepšie spravíte, ak sa budete snažiť zachrániť, čo sa dá.
V Politike: Krásny príklad je SAS okrem efektu kotvy je tu aj tento a večná snaha ich zachrániť aby neprepadli a oni zas a zas podrazia nohy. Viac tu: LINK
Efekt stádovitosti
Ľudia vo všeobecnosti, a to platí aj o obchodníkoch na burzách, sa ľahko nechajú strhnúť davom. Stačí si spomenúť na bublinu dotcom. Počas internetovej horúčky v 90. rokoch všetci svorne nakupovali obrovské objemy akcií neznámych firiem len preto, že mali v názve „.com“. Vtedy nikto nepomyslel na to, že väčšina nemusí mať vždy pravdu. Aj veľké množstvo ľudí sa môže správať iracionálne, predovšetkým v prípade, keď sa v tom navzájom podporujú.
V Politike: Smer, Hlas , PS voliči týchto strán s vami nedokážu argumentovať ani 30 min je proste neobhájiteľné to čo tu Smer narobil a reakcia pri konfrontácii s argumentami je buď popieranie alebo ačohentizmus alebo okamžitý útok ad hominem na vašu gramatiku, štylistiku, že ste pôvodom žid alebo že ste tlstý, že ste intelektuál, že máte príliš vysoké IQ a nerozumiete bežným ľudom, vždy sa niečo nájde aj protichodné. Tento psychologický efekt je veľmi silný a politický marketéri s nim radi pracujú.
Konfirmačné skreslenie
Pokiaľ si myslíme, že máme pravdu, zdá sa nám, že všetko vôkol tento názor potvrdzuje. Ľudia majú skrátka tendenciu interpretovať si informácie tak, aby slúžili ich vlastným záujmom. Pri finančnom rozhodovaní by ste sa však mali riadiť zásadou dvakrát meraj a raz rež. Zamyslite sa nad tým, či sa nedajú skutočnosti interpretovať aj inak, prípadne sa na názor spýtajte niekoho nezávislého.
V Politike: toto je dôvod prečo si niektoré strany vyrobili svoje alternatívne média, Smer, Sme rodina, Lsns, Republika, Harabínovci, Ruská federácia. Do toho ešte sociálne siete ktoré svojimi algoritmami bublinku posilňujú a máme tu rozvrátenú spoločnosť ako nikdy. Žijeme vedľa seba no v úplne iných svetoch keďže každý má iné informácie z iných skreslených zdrojov ktoré potvrdzujú našu pravdu. Ako by sme mohli prísť aspoň k podobným záverom keď vychádzame z iných počiatočných údajov?
Na Záver, už čoskoro tu máme voľby do NRSR môžeme sa o stranách rozhodovať iracionálne. Rovnako ako pri nákupoch v supermarkete , alebo môžeme zhodiť všetky nánosy psychologických efektov ktoré na nás hádžu ako sieť politický marketéri, ktorý za svoje služby dostavajú statisíce eur. Sme pre nich iba produkt nič viac nič menej. Alebo sa môžeme pokúsiť rozhodnúť naozaj čisto racionálne .
Návod Tu: LINK
PS: Neodsudzujte prosím voličov ostatných strán. Teraz už viete že nie sú ani hlúpy ani zlý. Len ich chytili do siete rovnako ako aj nás už 1000x pri nákupe tovarov a služieb. Nenadávajte voličom že sú dezolátni, veď na nich pôsobila roky vysoko sofistikovaná dezinformačná kampaň.
