Až sa mi zavlažili oči.Sedela som v podniku s mojimi priatelmi.Ako vždy po istej dávke alkoholu,sme sa odhodlali rozmýšľať a spomínať na svoje dectvo.Neraz sme si pri tom poplakali,tak si užili s čašníkom a skončili s nenormálnou bolesťou hlavy.Overila som si,že bar je na premýšľanie to najlepšie miesto.V realite na to nie je čas.A tak sa hocikedy stane,že vám dá vaša láska kopačky v pondelok a vy si uvedomíte,že ste samy až v piatok.-Mala by si ísť za ním a povedať,že ho fakt miluješ.-znalecky predniesla Tá chápavá čašníčka,ktorej som po štvrtom panáku,zrejme všetko vyklopila.-Myslíš?-Rozhodne.Vzala som kabelku a vyšla von.Flákala som sa ulicou.Nič som nevravela.Nkdy.Možno preto toľko času trávim na internete,písaním.Jednoducho si sadnete za počítač,nájdete si nejakú obeť,ktorá bude ochotná počúvať tie vaše drísty a tak jej vyklopíte celý svoj život.Bez citov a komplikácií.Bez hrôzostrašných následkov.A navyše ak nič nepoviete ,automaticky si myslíte,že to nieje.A tak môžte žiť bez strachu z niečoho,čo nieje.-Blbosť.Trepeš si do hlavy,že to čo v nej máš nieje.Prehlasuješ,že sa bojíš citov.Sprostosť.Si príliš veľká sviňa,bojíš sa len odmietnutia,lebo tvoje ego by to neprežilo.Ale život,je aj o odmietnutiach a fackách.Tak si nasaď helmu a ži.-povedala mi raz obeť...Možno bolo na čase otvoriť konečne hubu.Vytočila som Bývalého číslo.Nenávidím nemocnice.
Dám si helmu a vykašlem sa na špitál.
Niekedy v mojich 15,som ako vždy v piatok, sedela zmagoretá Eminemom a inými in spevákmi ,v nejakom in klube,s in parťákmi okolo seba a frajersky som nasávala,posrato obzerajúc,či ma nevidia nejakí známi. -Crrrn.-pozrela som ako vždy na displej a keď som tam uvidela-Mama-všetka frajerina zmizla. -Kde si? -Sedím s kamošmi na čokoláde. -Kde? -V jednom podniku oproti poliklinike. -Ako sa volá? -Chceš sa sem dovaliť?-zaťala som,obhajujúc si pred svojimi Inparťákmi môj image. -pííp-mama zložila a ja som vedela,že som to prehnala.Okamžite som sa so všetkými rozlúčila a trielila domov. Bola zima,asi -15 a snehu ako nasraté.Na dvoroch pri blokoch stáli pozostatky snehuliakov a vietor bol vytrvalý ako nynfomanka pri sexe. -Crnn-začala som čítať sms: -Je normalne,ze rodicov zaujima,kde si.A kym zijem aj ma to zaujimat bude.Pokial ti mamin zaujem prekaza,len trpezlivost,nijake matky neziju vecne a mrzi ma,ze aj otca mas len za osla otras sa.Prijemny vecer,kikde sa nedovalime,nachodili sme sa dnes po nemocniciach az-az.Mama- Odkedy mama ochorela všetko a nič sa zmenilo.Ja som vyrástla a brat pribral od polotovarovej stravy.Prestala som chodiť do kostola,modliť sa a veriť,že ak bu
